CD a redbook sa berie ako prežitok, IN je hires, bitová hĺbka
- smejem sa fakt že hlasno. Sú to moderné pasce a vôbec nie sú podstatné. Vôbec. Je to len marketingová masáž. Hifi matrix.Dobrým príkladom jest porovnanie toho istého CD pusteného na diametrálne odlišných generáciách discmanov (to isté CD, tie isté sluchátka, ten istý výrobca discmanu (SONY)).
Porovnávam discman sony D-33 a jeden z posledných vysokých modelov Sony D-NE800.
Oba poskytujú vyspelý zvuk, čo sa týka separácie, lokalizácie, priestoru a prirodzenosti - a čuduj sa svete, i starý model poskytuje rozíšenie, ktoré nijako nezaostáva za moderným bratom.
Rozdiel ale nastáva v dynamike. A to diametrálny. Ale i v celkovom vnímaní muziky - v istej priamosti - proste pri počúvaní starého discmana sa cítite ako v prvej rade hľadiska koncertnej sály, či na koncerte - ako súčasť deja.
Sony D-NE800 beriem ako predstaviteľa "moderny" - teda akýsi etalón súčasného chápania a poňatia zvuku a hudby. Dynamika je silne komprimovaná a čierne pozadie nie je zďaleka tak výrazné - všetko znie ako keby to bolo dorovnávané kompresorom dynamiky - napriek úžasnej vyspelosti a doladenosti prejavu v priamom porovnaní so starým Sony D-33 je to úbohé a ploché ako doska. Priestor (hlavne do hĺbky) tiež na novom stroji je oproti starému smiešny. Je to vlastne taká paródia na muziku. Pritom sa medzi modernými strojmi jedná o mimoriadne vyspelý a zvukovo podarený discman - pokiaľ nepočujete D-33 -:) Dynamika sa týka aj výšok - vnímanie hudby na D-33 je kapitola sama o sebe. Treba to počuť, inak je to ako keď najedený rozpráva hladnému o tom, ako chutí čerstvý chlieb s maslom.
Pri počúvaní D-33 sedíte s otvorenými ústami v hľadisku - v prvých radoch, hudba je prítomná, speváci a ich hlasy sú zhmotnené priamo pred vami, aj najmenšie nuansy, nálady sú definované a počujete všetko všecíčko ... Vypichol by som okrem dynamiky aj predozadný priestor, ktorý nemá obdobu (čo sa týka mojich doterajších posluchových skúseností) - smerom dopredu-dozadu sa jedná o ojedinelý zážitok a často si pripadáte ako súčasť hudobného deja - občas som sa na nejaký zvuk strhol. Niečo o SONY D-33 nájdete aj tu viewtopic.php?f=10&t=1538&p=12900#p12900
A presne tieto dva príklady stelesňujú aj môj pohľad na vývoj celého hifi od roku 1979. Myslím si, že čo sa týka dynamiky, CD je dostatočne kvalitný formát a hudbu si užijete ako naživo, no potrebujete na to správne aparáty (ideálne zo zlatého obdobia hifi), len vývoj väčšiny aparátov sa vyvýjal úplne zlým smerom. Aj čo sa týka zosilovačov - vezmem si aj nižšie rady receiverov a zosikov z konca 60. rokov alebo 1970, tak dynamika je úplne inde - napriek tomu, že udávajú smiešne výkony (napr. 2x 12W) a celkovo papierové hodnoty u dnešného osadenstva vzbudzujú skôr pohŕdavý úsmev a pobavenie. Ak však dáte šancu ušiam a osobnej skúsenosti pred predsudkami, ejha. Uvedomíte si, že niečo je s modernou produkciou špatne.
Preto prosím aby na toto reagovali iba chlapi, čo počuli stroje (ideálne viac kusov) z daného obdobia - 1967-1979. Teda na základe osobných skúseností - aby sme sa vyhli fabuláciám a neovereným mýtom, podporovaným reklamnými letákmi, hejtami na hififórach a propagandou.
Z novej produkcie nezatracujem slúchádlá. Tie sa stále držia pôvodného hifi zámeru - nie všetky, ale dajú sa pomerne ľahko nájsť a nestojí to ani majetok.
