EZ647 - zošit - obaly

[EZ647]

Basf TPIV 90 - 133Sk
Basf FMI 90 - asi 49-59Sk

scan0170.jpg (100.47 KiB) 2627 zobrazení

Pri Vianociach 1999 ešte ostaneme, a ja som dostal prachy samozrejme pre mňa na najdôležitejší produkt a to audiokazety. Na metalku na Vianoce a FMI som asi dostal v Astre tiež na Vianoce. Metalku už mali v ponuke nejakú chvíľu a vedel som naisto že ju musím mať, moja druhá metalka v zbierke. Kdežto v Astre to bola tiež druhá metalka v predaji, pred rokmi tam mali jedine Sony Metal XR 90 za 135Sk a vtedy som si bol úplne istý že ju nebudem vedieť nahrať, aj keby som veľmi chcel mohol som ich o to požiadať ako veľa krát, ale to by chcelo aj dobré CD, no nevadí.
Basf Metal Maxima TPIV mi bola známa jedine z katalógu Basf, ktorý som pred časom dostal od distribútorky, fialový obal metalkám neskutočne pristane. Po rozbalení ma ovalila aróma alebo skôr smrad z tejto kazety, som myslel že je stará alebo skazená, som ani netušil že takto je na tom väčšina novej produkcie typu IV, teda TDK a Maxell, u Sony som to v budúcnu nezažil. A keď som privoňal k tej TDK MA čo som už mal zistil som že je tam tiež kúsok tejto arómy.
Okrem toho, telo presne ako som mal na kazete TPII, ale viac zlatej potlače a nápisov, pekné cievky s čiernymi svorkami a nápismi Metal Maxima, a temné fialové telo, čo som si všimol až neskôr, že na bielom svetle sa naozaj táto kazeta tvári fialovo. Ja som hlavne mal zábavku na aiwe, skúšať nahrávať a mazať, a mazanie bolo len čiastočné, takže som si mohol robiť somariny s hovoreným slovom a mal som k tomu hudobný podklad priamo na páske
Škoda že som ju nevyskúšal na Sony veži u rodinky, myslel som si že keď chromky nahrávam na strojoch pre typ I, že to hraje len o trošku horšie, tak som veril že nejak tak to bude ak nahrajem metalku na veži pre typ II, no dneska viem že je to oveľa horšie a nedostatočné vybudenie a bias.
Asi rok od kúpy sa táto kazeta dostala do veže Technics SC-EH750, ktorú som popisoval nedávno, túto kazetu som tam nahral celú, ale ako som spomínal mal som práve CD s menšími db, takže výkon pásky ostal nevyužitý aj keď výšková a kovová precíznosť zvuku ostala zachovaná, mal som taký pocit nedostatku, a že to do budúcna musím zlepšiť.
Nuž stalo sa, asi rok 2003-2004 som dostal strašnú chuť nahrať metalku na svojom Technicse 575 a vtedy ju stále mali v Astre za pôvodnú cenu 133Sk, túto Basfku ako posledný kus, tak som ju kúpil a keďže som na Technicse vyznával len ATC, tiež mi neprišla tak výkonná ako metalky Maxell, ktoré som nahrával, ale zvuk už bol o poznanie lepší než môj prvý pokus, takže som nakoniec počas školských rokov ostal dokopy s piatimi kusmi metaliek v zbierke, tri som teda popísal a zvyšné dve v priebehu dní.
*
Basf Ferro Maxima I bola kazeta na ktorú som sa veľmi tešil, o to viac keď bola k dispozícii aj v Astre. Pekný zelený obal, z katalógu som poznal priehľadné telo, s vrúbkovaným okrajom, tak ako na mojich FEI s červeným nápisom Fanastic Sound, bolo by veľmi osviežujúce to mať aj v zelenom nápise. Ale prišlo sklamanie, a toto bolo jedno z najväčších kazetových sklamaní aké som možno zažil. A to konkrétne premenu Basfu na Emtec, aj keď sa táto kazeta stále pyšnila nápismi Basf, tak telo bolo lacné, hladké bez vrúbok, ako u Poľských kaziet čo mala teta z tržnice. Cievky tiež tak, zhodovali sa s tými v kazete GoldStar pop concert. Najhoršia matná akože zlatá potlač, totálne hnusná a lacná, bol som maximálne znechutený, som skúšal obťahovať zelenou fixou ten nápis FantasticSound, ale vyzeralo to ešte odpornejšie. Celá Basf značka bola zničená, to čo ostalo, z toho som mal obrovskú nechuť. Neskôr som kupoval aj sestre Basf FEI 100min a bola vzhľadovo a konštrukčne presne rovnaká ako moja FMI. No páska inak slušná, nemôžem povedať nič zlé, prvá strana tiež na veži Technics 750, s decentným zvukom a čistými výškami a druhá strana si počkala na môj Technics 575, kde som zase nepoznal kvalitu až tak veľmi dobre, pretože som na pásku spravil kópie skladieb z rôznych starých historických kaziet 80tych rokov, vzhľadom k dizajnu tejto Basfy mi to prišlo ešte ako príliš luxusné nahrávky.
Napriek všetkému obaly pekne svojou farebnosťou doplnili zbierku v zošite, a keďže som si na Vianoce doprial pomerne dosť kazetového materiálu, tak skoro som sa k novým kusom nedostal, až niekedy na jar, či pred letom.

[Nstar]

Perfektne, ta Fm1 je paradna ale je pravda, ze ta Tvoja verzia je fadna a je vidiet zlacnovanie, povodne priesvitne telo a basf cievky boli luxusne.
Dakujem za poctenicko (ako sa to povie slovensky?)

[EZ647]

TDK SA DelSol 90 - asi cez 70Sk
Maxell ur original 90 - asi 29Sk

scan0171.jpg (116.41 KiB) 2596 zobrazení

Po menšej pauze od Vianoc 1999, sa do jari, alebo behom jari, už roku 2000 podarilo získať do zbierky jednu z veľkých periel a to na tú aj na dnešnú dobu. TDK SA DelSol. Tiež som šiel tak raz zo školy do Astry, a pozerám čo je nového, pozerám TDK SA v nejakom novom obale, tak pozriem bližšie, to nie je len obal, to je naozaj farebná kazeta! Utekal som domov a podobne ako v prípade TDK DJ2 som ospevoval babke dizajn a farby, no tak sa nedalo nič robiť, od Vianoc už nejaká doba ubehla, a prachy som dostal, čo som hneď utekal do Astry kým nezavrú.
Kazeta prekvapila, bola ešte krajšia a farebnejšia než DJ2, telo typ SA, ktoré som už poznal, ale okno už bolo číre našťastie a zvyšok tela matný modrý, priesvitný. A žlté cievky? to bolo to najlepšie, nikdy som nič tak pekné nevidel, sa DJ2 mohla ísť so svojimi farbami zahrabať A k tomu zlaté skrutky. Kazetu SA som už mal v minulosti v rukách, ale sám som ju nikdy nepočul v plnom výkone. Myslím že do konca leta som ju ešte nahral na Sony veži u rodinky. A tiež si myslím že to bola asi posledná kazeta ktorú som na tej veži nahrával.
Vtedy akurát prerábali, a v izbe tam bol veľký bordel, nábytok náhodne rozmiestnený, niekde som si tam spravil kútik pre vežu aby som túto kazetu nahral úplne celú už vtedy z CD-R diskov, aj s papierovým polepom dokonca. Nie že by sa potom už tam nedalo chodiť, ale ako som začal chodiť na strednú školu a prvé dva roky na intráku, som už cez víkendy nechodil moc na návštevy, nebol čas. No a oni sa neskôr odsťahovali, ale rok a pol od začiatku strednej som sa aj tak dostal už k Technicsu 575, takže už ma to tak neťahalo, i keď zásoba dobrých CD by sa vždy hodila.
Nahratá kazeta na tejto veži, narozdiel od pásov SF v kazetách DJ2 a DSuper hrala podstatne lepšie, SA zvládla vysokú dynamiku a db ktorá jej veža nachystala, bez väčších problémov, aj výškovo spokojnosť, ale cítil som že to nehrá moc dobre, niečo tomu chýba, fakt že už má ta veža najlepšie roky za sebou, a dôvod bol práve v kladke, celú kazetu bola kolmosť niekde mimo, takže výškovo áno, ale nie na každom stroji. Ale ja som bol veľmi šťastný že po TDK DJ2 mám ďalší farebný skvost, ešte v limitovanej edícii, a dobre tak že som kúpil, kazeta bola v predaji naozaj len veľmi krátko a hneď na to prišli TDK SA v tom poslednom známom obale. Čiste teoreticky by mali byť táto a novšia SA pre rok 1998, ale asi to trvalo kým sa to presunulo od distribútorov do obchodov, aby sa aj tie staršie verzie vypredali.
*
Maxell ur original v červenom obale, ako som tu nedávno popisoval modrú verziu, ku ktorej nepasoval červený booklet, tak naozaj za veľmi krátku dobu bola táto červená verzia rozpočtovej kazety všade v obchodoch, aj v Astre. Už som ju videl u mnohých spolužiakov, ako lacnú značkovú kazetu, malo to celkom predajný úspech.
Ja som vtedy viac experimentoval s aiwou, elektronikou, starý levis walkman som prerobil na predzosiňovač pre gramec Supraphon, ktorý mal celkom iste piezoelektrickú prenosku, ktorý som získal od deda, bol to taký kufrík, asi bol veľmi starý, ale mal 4 rýchlosti čo ma celkom fascinovalo, teda 16, 33, 45, 78. Ale pôvodná prenoska tam nedávala signál, bola totálne mŕtva, tak som v elektro potrebách kúpil Tesla VK sa vtedy predávala za 180Sk a ihly 20Sk, čo o pár rokov stúplo na cenu 360Sk a 80Sk. Ešte som vtedy nevedel o škodlivosti tohto typu snímania na platne, ale u väčšiny domácej produkcie Opus, Supraphon a pod to zase tak nevadilo že
Okrem toho som robil aj pokusy s VHS a hernou Čínskou konzolou ako dostať všetky tieto zdroje signálu do aiwy, keď nemá vstupy. Vymyslel som, v katalógoch som videl kazety do autorádia s hlavou, pre discmany, kazetový adaptér, a tiež som mal raz požičanú z Astry demagnetizačnú kazetu Hama, pre walkman aiwa, v nádeji že nebude mazať kazety hahaha.
Takže som vymyslel, že nejaká hlava zo starého walkmana môže fungovať na magnetický prenos v aiwe z mechaniky na mechaniku, obetoval som jednu starú Opus kazetu, pásku z nej som previnul do "Vypočujte si" tam bolo miesta dosť, a trafopájkou na balkóne som pálil plasty až kým som tam tú hlavu nedostal na správne miesto, vždy trochu pájkovania a test či kanály sedia, nie, tak zas a znova, až som mal po vložení kazety do decku 1 na aiwe presný stereo signál, samozrejme tri tenké káble trčali cez dvierka, cez ktoré šiel signál do kazety. V budúcnu až som sa dostal k nejakým zaujímavejším súčiastkam a komponentom v rámci elektroniky, používal som plochý kábel, ktorý nemal najmenší problém prekĺznuť cez dvierka mechaniky na aiwe.
Rovnako tak som v tej dobe otvoril aiwu asi prvýkrát od kúpy a našiel trimer bias na doske, s ktorým som experimentoval, zistil som že sa výšky zlepšili ale chrčanie v nahrávke bolo výraznejšie, tak som tiež experimentoval, aby som našiel približný vyvážený stred spokojnosti nahrávky. Aj keď som vravel že som na aiwe viac naostro nenahrával, chcel som si spraviť zbierku melódií z hernej konzole cez tento "dorobený" audio vstup, ešte trochu experimentu s nastavením úrovne vstupu do upravenej kazety Opus, aby úroveň nedráždila dynamický kompresor, keď som to všetko mal, potreboval som lacnú obyčajnú kazetu na tieto experimenty, a za našetrené drobné, sa mi presne hodila Maxell ur original, pretože kazetu som poznal, ale ten obal som nemal, tak som zašiel do Astry a kúpil som. Dve rovnaké kazety s dvoma rôznymi obalmi v zbierke, bol dobrý ťah, hlavne keď to chcem viac na somariny než na riadnu hudbu, takto som nahral na aiwe tri štvrte strany a zvyšok boli len experimenty a tak. Až v dobe Technicsu 575 som túto kazetu riadne donahrával, samozrejme tiež hudbou s konzoly, alebo z pc hier, a na Technicse bolo pripojenie jednoduchšie, a kvalita na tejto páske priepastne lepšia než na aiwe, hlavne dynamika a výšky.
Nasledujúce leto medzi základnou a strednou školou, som naozaj takmer nič, alebo vôbec nič nenahrával, len pribudli nejaké kazety do zbierky, bol to viacmenej taký útlm, nakupovať áno, nahrávať, no nebolo moc čo ani na čom, už som nebol so žiadnou kvalitou len tak spokojný a lepšie stroje boli vždy viacmenej nedostupné, tak čo bude s tým ďalej?

[Jenisatko]

Mně se zase více líbila TDK DJ2, ale každý máme jiný vkus. Ta maxellka i když už to byla ,,rozpočtovka" dala se. K předchozímu článku. I když obě audiokazety Basf byly z posledního období této firmy, byly nádherné. Opravdu se moc povedly. Jinak, velice čtivé a mám to jako oblíbené čtení před spaním. Super jako vždy.........

[EZ647]

scan0172.jpg (100.63 KiB) 2563 zobrazení

Dneska bude viac oddychová téma, alebo resp. k týmto obalom si nepamätám skoro nič. Ani jeden nie je môj, a dostal som obaly buďto pri príležitosti nákupu pre niekoho, alebo to niekto doniesol, spolužiak, kamarát, spolužiaci sestry a pod.
Asi som v tej dobe nemal až taký záujem o kazety, hlavne tie lacné, znechutený nemožnosťou kvalitného nahrávania. Bol to celkom iste záver posledného školského roku základky pred letom 2000.
Ale vnímal som to asi takto:
Sony HF v tomto prevedení, je obal ktorý všetci dobre poznáte, ale vystriedalo sa pod ním mnoho verzií kaziet, hlavne z tých posledných rokov. V tej dobe to bola už asi štvrtá generácia Sony HF obalu odkedy som začal nakupovať kazety. Táto verzia nevyzerala zle, bola moderná, aj vhodná dizajnom obalu. Kazeta no tak podľa katalógu Sony 1996 už mala nový obal, a 1998 zase novší a mne prišli všetky veľmi podobné tak ma to nelákalo. Ani preto, že som mal niekoľko týchto kaziet v rukách, nahrával aj na aiwe, a všimol som si že Sony u základného modelu výrazne zmenilo priehľadnú konštrukciu celej kazety. Myslím že k lepšiemu, dizajn sa mi páčil, hlavne v oblasti vedenia pásky to malo tvarované oblúky podľa plných cievok. Možno je aj škoda že som si ich nekúpil. Cievky ostali Sony dizajnu v kombinácii biela čierna, myslím že to sedelo výborne. Zvukovo aj na aiwe nahrávky mi vždy prišli menej skreslené a nie tak moc poškodené dynamickým kompresorom v aiwe, možno aj tým že tá páska pojala trochu viac db bez ujmy, ale nie zas tak moc, proste v tomto mala Sony HF navrch od TDK D, aspoň čo sa týka mojej aiwy. Ale keďže som žiadnu nenahral na Sony veži u rodinky, tak je to celkom škoda, je to až hanba, ale čo už.
Kazeta v tejto poslednej fólii bola myslím tmavšia a bez farebného kontrastu cievok biela čierna, ostalo to len biele. Napriek tomu stále pôvodná kvalita Sony ako konštrukčne tak aj magneticky. Tieto sa potom objavovali vo všetkých obchodoch vrátane Astry myslím že za celkom iste nižšie ceny než pred troma rokmi.
Až o 2-3roky neskôr sa v tomto obale začali objavovať Mexické verzie, ktoré kvalitou prevedenia mechaniky a cievok pripomínali skôr Emtec než Sony, ale to je zase iná kapitola.
*
TDK FE Ferric bol posledný a najnovší rozpočtový model hneď po modely T1, rozhodne sa predával už asi nejakú chvíľu, ale popravde vôbec, ale vôbec sa mi táto kazeta nepáčila. Obal pôsobil neskutočne lacno, a dizajn akoby sme sa vrátili do 80tych rokov, ale nie moc podarene, skôr takým maximálnym zlacnením. Tejto kazete som sa asi celé 4 roky vyslovene vyhýbal, až potom som si ju kúpil len kvôli tomu aby som ju mal v zbierke, lebo už v tej dobe pomaly ale isto nebolo čo kupovať. Týchto som nahral viacero v neskorších rokoch hlavne na Technicse 575, kamaráti ich dosť kupovali čo by lacné kazety. Zase tento obal prešiel aj pod Thajskú výrobu, aj kazety spolu s TDK D sa vyskytovali v novej verzii z Thajska už zďaleka nie tak dobré ako tie pôvodné.
Takže k tejto verzii, aj keď píšem že obal bol hnusný, kazeta vyzerala ako T1, len mierne odlišná potlač, ale tiež pekné kontrastné cievky v čiernej a bielej, no a kvalita ako u T1, alebo D, nemohol som sa sťažovať. Výrazne jednoduchšia potlač u tejto kazety bola na booklete a polepoch, inak na rozpočtový model fajn, myslím že TDK vyznávala len svoje pásy, a nepoužívala OEMká, ako Maxell UE napríklad. Aspoň som sa s tým nestretol. Ale aby ste boli v obraze naozaj tento model prišiel ešte pred rokom 2000.
*
bonus text len v krátkosti, chystám sa dneska vystáť radu na jeden cirkus, nechcel by som zmeškať predstavenie...takže
okrajovo sa vrátim k Sony veži od rodinky, na jeseň 1999, teda krátko pred obdobím ku ktorému patrila dnešná strana s obalmi, som povedal že im zabezpečím servis veže, hlavne tapedecku, ktorý kolísal a na prehrávacej mechanike nebola žiadna kladka, tomu vravím umenie, zlikvidovať kladku, proste asi vyskočila a ušla k susedom pre istotu, alebo čo.
Takže sme to autom doviezli ku mne, a tak som mal prvýkrát doma vežu len pre seba, samozrejme bez repro, ale vtedy som už mal slúchadlá Technics RP-HT300 o ktorým niekedy napíšem. Takže jedno či dve CD, a kopu kaziet ktoré som hral na ešte ako tak funkčnej nahrávacej mechanike. Na druhý deň som šiel rovno domov, a vežu zbalil do tašky, no dalo to hodne zabrať, mala nejakú váhu a pešo od bytovky do Astry to bolo asi 850metrov, podľa google teraz takže naozaj celkom makačka na mňa vtedy, v Astre som ju nechal, pretože mi pred nedávnom povedali že v Poprade je servis takejto elektroniky, že to tam zavezú. Oni sami na poschodí mali len servis Tv a VHS v tej dobe a v meste som nikoho nepoznal, aj keby sa asi určite niečo našlo.
No nebolo z toho nič, ďalší deň mi povedali že on už v Poprade servis nerobí a že mi nevedia pomôcť, škoda, musel som ju pekne teda v rukách odniesť späť domov. Doma som ju ale otvoril s pomocou fotra, a dali sme tam nejakú kladku z tých čo sa povaľovali u mňa doma zo starej elektroniky, prevažne Čínskej ale jedna tam zapasovala a naozaj to hralo, tak som obe vyčistil vtedy Alpou samozrejme a hlavy tiež, a zdalo sa že to neskresľuje, že ťah je dobrý. Ono to bolo počuť len na niektorých kazetách a tiež na tých ťahavejších skladbách, alebo konkrétnych nástrojoch, veď to dobre poznáte. Po týždni si po vežu prišli sami, že ju chcú späť, vravel som že obe mechaniky na kazetu fungujú. Nič som za to nechcel, bol som rád že som ju mohol mať doma, požičať si niekoľko CD od spolužiakov a doma nahrávať koľko sa dá, vtedy tam bola nahratá práve tá TDK Super D, niečo sestre a mnoho nahrávok ktoré som opravil po tých starších strojoch. Už vtedy na otvorenej veži som si všímal trimre na biasy, na level PB, Level REC a tak, tuším som aj u horších kazetových predlôh používal PB Level na vyrovnanie balancu, čo sa bežne nedá, potom som to vrátil. Na bias som nemal odvahu siahať, takže v kľude
To je taká definitívna rozlúčka s touto vežou, možno ju občas ešte spomeniem. Len si spomínam že raz behom strednej školy som tam bol na návštevu, vežu som videl totálne zaprašenú, mechanika nemala zase kladku samozrejme vraveli mi že už takmer vôbec nečíta CD, už mi bolo jasné že tam už niet pomoci.

Jenisatko: mal som smolu, už v tom peknom zelenom obale Basf boli tieto verzie:
https://ez647.sk/cc/basf_fm1.html#98
Keby tie staršie, tak som rád, ale origo Basf FMI 1996 som získal až o xx rokov neskôr práve z aukra.

[EZ647]

Maxell XLII-S 100 - asi 69Sk
Sony FX 90 - 1,7DM

scan0173.jpg (94.28 KiB) 2542 zobrazení

Kto si myslel že som zabudol na legendárne Maxelly v týchto obaloch, tak sa práve teraz dočkal odpovede, že nie, nezabudol. Len som sa do nich tak skoro nehrnul.
Bolo už leto 2000 medzi základnou a strednou školou, ako som spomínal kazety som kupoval výrazne menej. Maxell XLII-S som ale dostal pri nejakej príležitosti myslím, tiež v Astre ako inak, tam boli už za cenu 69, alebo 79Sk? proste po tých predošlých v hnedom obale šli celkom dole cenovo, kvalita no každý vie kto ich skúšal. Ja som sa za touto kazetou nehrnul, pretože mimo fólie telo vyzeralo presne ako tá predošlá verzia, mierne sa zmenila len potlač, aj to len font písma, a cievky neboli sivé, ale biele, modernejšia zavádzacia páska už nebola farebne odlíšená podľa dĺžky, čo bol tiež náznak zlacňovania, a trochu aj sklamania z Maxellu, ale aspoň tento typ tela ostal so skrutkami, a ostatné Maxelly potom lepili. Samozrejme táto kazeta v Astre bola veľmi predávaná, čo by naj TYP II. A keď som si mal možnosť vybrať nejakú kazetu, tak voľba bola jasná, obal v zbierke nemám tak šup do toho.
Kazeta si na nahratie počkala, prvé 4 skladby som nahral na veži Technics EH750, to čo sa nevošlo na Basf Metal Maxima TPIV, tak som dokončil na túto Maxell, a zvyšok kazety neskôr na Technicse 575. Dynamika tejto pásky tiež nebola využitá na 100% ale čistota zvuku bola jasná, XLII-S kvalitná a spoľahlivá kazeta, ktorú si aj dneska odkladajú používatelia strojov, nie do zbierky, ale hlavne na nahrávanie, a to na to vážne a kvalitné nahrávanie, boli to proste etalóny kvality tieto Maxelly.
*
V lete som sa prvýkrát pozrel do zahraničia na výlete s fotrom, v rámci jeho práce, a v jednom pohraničnom kráme, nejaký malý obchodík so všetkým možným mali aj kazety, nahádzané v takom akoby veľkom koši, a vôbec si nepamätám aké tam mali druhy, len to že som si vybral dve ktoré ma zaujali, jedna bola Sony FX a druhú popíšem zajtra. Sony FX, tento model som vôbec nepoznal, nikdy som ho nevidel ani o ňom nepočul, ale vzhľadovo mi to pripomínalo Sony EF, ale v červenom prevedení. Hranatá krabička, ako staré Sony kazety, po rozbalení, telo a štýl potlače presne ako EF ale v červenej farbe. Tak som myslel že je to tiež z tých lacných normal modelov pre inú krajinu, alebo niečo také.
Kazeta si počkala nejaký ten rok na Technics 575, na ktorej som ju nahral, konkrétne 01 a 02/2002 na Technicse. Na ňu vyšli všelijaké staré vinyly, singlovky, Opusky, Supraphony, na obyčajnú kazetu, slabšie zdroje, ale kazeta ich pojala presne tak ako z tých platní vyšlo, tak sa aj zaznamenalo, nemal som žiadne výhrady ku kvalite tejto kazety, lacná, spoľahlivá, proste Sony.
*
bonus text: ja a slúchadlá
o tom že nejaká možnosť osobného posluchu hudby existuje, som sa dozvedel už keď sme mali doma ten prvý rádiokazeťák JVC o ktorom som písal skôr, niekto raz domov doniesol nejaké slúchadlo mono do jedného ucha, síce to hralo príšerne a bolo to nepríjemné, ale fascinovalo ma to.
Keď prišiel prvý walkman Levis, tam boli také tie základné čínske slúchadlá, ktoré možno väčšina z vás pozná. Presne na tento štýl:

hpj.jpg (71.47 KiB) 2542 zobrazení

Bol som vždy unesený zvukom, nenapadlo ma nikdy že sú to šmejdy, a iné druhy som nepoznal, mal som jediný problém, stále sa mi lámali kábliky a potom som ho musel vždycky nejako krútiť aby hrali obe strany, to ma neskutočne štvalo.
Buďto pri uchu, alebo ten úsek od slúchadla niekoľko cm, alebo okolo konektora jacku. Keď som mal tie pôvodné už totálne na šrot, tak mi foter z Nemecka doniesol veľký blister pack, kde boli takmer rovnaké slúchadlá s podobným zvukom a kvalitou aj životnosťou kábla, k nim boli aj štupľové do uší a tie hrali zle, vyslovene rezonovali a mne to bolo vždy veľmi nepríjemné pchať si niečo do uší, tak som sa im vždycky snažil vyhýbať. Jeden konektor 3,5-6,3jack redukcia, vtedy som ani netušil na čo to je, a neviem kde skončil no a môj najviac očakávaný produkt boli mini reproduktory pre walkmany, samozrejme pasívne, vtedy som ešte nevedel čo to je. Ale teta mala podobné reproduktory a dali sa používať tam kde nie je lepšia technika, len walkman, pre hlasitý spoločný posluch. Ale tieto hrali vyslovene zle, tam kde mali byť bassy len chrčali, ale dodneska z nich mám torzo, resp, sú takmer v pôvodnom stave, ale už nemajú káble. Používal som ich dlhé roky, až kým som v roku 1996 nedostal rádiokazeťák aiwa, potom to už stratilo zmysel.
No však ešte predtým z tej sady z blistra, sa mi káble na tých slúchadlách zničili moc skoro, bolo to aj tým že keď som šiel niekde na návštevu, tak som do igelitky nahádzal adaptér, slúchadlá, minirepro, walkman a kazety a tak som to nosil vždy a stále všade, to mohla byť príčina poškodenia káblov. Na jedny narodeniny som od tety dostal slúchadlá Hama s takým azúrovo zeleným plastovým dielcom na zadnej strane, samozrejme slúchadlá na uši, ja som ani iné nechcel, a tie mi prišli že hrali o hodne lepšie než tie predtým, tie som používal naozaj veľmi dlho, aj na aiwe ak som chcel súkromný posluch, aj kábel vydržal viac, lámal sa až posledné roky, peny sa mi potrhali skôr.
Také slúchadlá mohli stáť vtedy v Astre tak 130 alebo 230Sk, Neskôr mi vtedy každý hovoril o značke Koss že je na slúchadlá najlepšia, no myslel som si, dobre budem na to pamätať, ale Hamy som už dostal, prachy na ďalšie som nemal, takže to bolo jedno. A na potrhané peny mala Hama sadu farebných pien po 16Sk kus za penu, čo mi prišlo trochu moc, ale aj keď to vyzeralo divne jedno červené a jedno žlté, veľmi dobre to splnilo svoju funkciu.
Po kúpe walkmanu aiwa, ktorý som tiež popisoval, schválne som si aj vybral walkman s klasickým nie štuplovými slúchadlami, tie sedeli a hrali na hlave výrazne lepšie než Hamy, ale po tej príhode s konektorom a servisom, som ich už neodpájal často z walkmana, a div sa svete, až do konca kým mi ten krám neukradli, tak sa ten kábel nikdy nezlomil, zlomil sa mi raz rám že jedna strana stále vypadávala z oceľového držiaku, tak sa to komplikovane nasadzovalo, a menil som tiež peny, tam bola taká tenká pena, niečo medzi látkou a penou, a kábel bol na dotyk tiež taký zvláštny.
Ale to najdôležitejšie, raz som tak doma počúval rádiokazeťák aiwa cez slúchadlá Hama, zistil som že keď ich oboma rukami pritlačím k ušiam tak je zvuk neskutočne monumentálny a je to obrovský zážitok, oni bežne nedržali na hlave tak dobre, skôr sa krútili na tom oceľovom ráme do oblúka. Po jednej kazete ma už teda riadne boleli ruky a premýšľal som, veď si stále listujem katalógy Technics, a naozaj, boli tam veľké hifi slúchadlá na celé uši, vtedy ma to neskutočne fascinovalo, a akurát bolo vo Veľkej noci, a niečo som mal aj našetrené, hneď po škole som zašiel do Astry a mali ich tam, Technics RP-HT300, cena 1490Sk, ja som mal 1500Sk. Vtedy tam mali ešte raz také veľké Sony, alebo stredne menšie Philips bezdrôtové na infra prenos, to bola novinka, za cenu 1700Sk, ale to som nechcel, nepáčili sa mi, takže voľba bola jasná, Technics. Predvádzačka bola na receivery Technics, keď som sa snažil volume otáčať čo najviac doprava, ale nedalo sa nadoraz
http://www.hifi-archiv.info/Technics/19 ... s95_38.jpg
podľa záručného listu to bolo 12.4.1999

rpht300 zarucny2.JPG (52.4 KiB) 2542 zobrazení

rpht300 zarucny.JPG (64.4 KiB) 2542 zobrazení

Bol som z nich naozaj totálne hotový, nemohol sa od nich doma odtrhnúť, každý chválil že to bol jeden z najlepších životných nákupov.
Počúval som s nimi hlavne rádiokazeťák aiwa, kde som počul bassy na skladbách a pasážach kde som nikdy o žiadnych basov ani netušil že sú A občas som si prehodil na walkmane aiwa za tieto slúchadlá, a počúval tie kvalitnejšie chromky s dolby B nahraté na Sony veži a nestačil sa diviť čo všetko z pásky môže zahrať a ako pekne.
Po kúpe Technicsu 575 to boli ako hlavný prostriedok na počúvanie hudby, potom na Hifi VHS, po kúpe PC, na všetko ako hlavné slúchadlá, až kým mi pred pár rokmi Roman neposkytol Sanhaisery 555, ktoré sú pohodlnejšie na nosenie, a to tie Technicsy boli najpohodlnejšie aké som kedy skúsil, a to som v obchodoch vyskúšal aj rôzne AKG, a iné značky, aj rôzne historické a kožené a všetky viac či menej tlačili, Technics boli v tomto neprekonateľné.
Napriek tomu všetkému aj na nich sa podpísal čas. Najviac asi že do dvoch či troch rokov sa kompletne otrhala koža, ktorá bola veľmi tenká, aktuálne jedno slúchadlo hrá slabšie než druhé, nutné vyvážiť balancom, ale stále ich používam ako sekundárne na kazety a tak, aby som stále jedne a tie isté neprehadzoval na všetky stroje. Samozrejme behom internetových nákupov za posledných niekoľko rokov som zohnal Kossy Porty aby som vyskúšal túto legendu a neskôr aj tie limitované čierne Aniversary25TH, čo síce na malé slúchadlá nebolo vôbec zlé, ale ich prebasovanosť mnoho užívateľov odrádza a ich poruchovosť ešte viac. Tie limitované tiež používam na niektoré konkrétne účely, ale boli dva krát v servise a boli by aj tretí krát, ale všimol som si závadu prasknutého plastového rámu skôr než sa tak stalo.
Ale to čo som chcel napísať sem boli hlavne začiatky a kúpa Technicsov, to novšie nie je až tak podstatné, no a bolo to prvý krát čo som mal niečo doma od značky Technics.
Vtedy v Astre ma majiteľ varoval, že nikdy nesmiem poškodiť či odtrhnúť kábel pri mušli, inak sa to nedá opraviť. Keď som posledné roky hľadal info o výmene kábla, alebo servisný manuál, tak sa zdá že naozaj mušle sú uzavreté jednorázovým štýlom a ich násilné otvorenie by ich zničilo, no proste čo bola pre mňa špička, bol pre výrobcu jednorázový produkt bez servisu, čo je škoda, lebo za tú cenu čo vtedy stáli si dneska nekúpite ani tie blbé Porty a zvukovo sa kľudne dali prirovnať k dneska drahým špičkám, a naozaj výrobcovia nevedia čo už dneska pýtať za kvalitné slúchadlá. A naozaj bola by to jedna z vecí čo by ma bavila testovať.

[Nstar]

EZ, zacal som si odkladat tie pribehy aby som potom mal viac co citat, takze prosim pokracuj.

[EZ647]

No ja som síce rád, ale už sa mi to pomaly ale isto míňa a život nevymyslíš sme tak v poslednej štvrtine, z 56položiek v složke, z toho ostáva 20ks a pár kusov je ešte v inej složke a viac nemám, čo ďalej? no ešte taký mesiac to vyjde a potom môžme riešiť

[EZ647]

TDK D 90 - 2,50DM
Maxell XLII 100 - asi cez 60Sk

scan0174.jpg (90.76 KiB) 2510 zobrazení

Druhá z kaziet kúpených v malom Nemeckom obchode bola TDK D 90 rok 1988. Tak ako keď som videl ležať túto starú verziu TDK D medzi zabalenými kazetami, som nechápal, nikdy som ju nevidel zabalenú, je to ešte vôbec možné? veď je to starý model, legenda, čo mal každý v rodine nejaké kusy. Musel som ju mať, síce bola výrazne drahšia než tá Sony FX, ale podarilo sa. Pozerám na obale že je to made in Thailand, takže tam mali fabriku už vtedy. Ale to som vôbec netušil čo kde a jak v tej dobe, po rozbalení som si nebol istý čo som vlastne kúpil. Kazeta je dizajnu, aj potlač ako klasická TDK D 1988, ale mala čierne vodiace kladky a žiadne značky na zavádzacej páske, som myslel že patrí k posledným sériam toho typu, neskôr som myslel že to je USA verzia. Napadlo ma aj že či nie je falošná, ale nič z toho sa nepotvrdilo. Kazeta mala úžasný TDK dizajn aj cievky, je to jeden z najlepších dizajnov TDK aký kedy vyrobili, tieto kazety nikdy nemali problém s ťahom, ani deformáciou cievok, puzdro je rovné a kvalitné, mohutné, žiadne problémy ako u nových priehľadných TDK vo walkmanoch a citlivých strojoch sa nekonajú. Proste legenda. Kazeta si tiež počkala na Technics 575, nahratá 01, 05, 07/2002. Zvukovo patrí k špičke základných typov I na Technicse zvuk úžasný, dokonalý, nič tomu nechýbalo. A ja som mal historický obal z kazety o ktorej sa mi ani nesnívalo že ešte niekedy môžem kúpiť zabalenú. To som ani netušil koľko historických obalov budem mať o mnoho rokov
*
Tak doplnil som aj legendárny zelený obal Maxell XLII, táto konkrétne pochádzala z Astry, ale nebola moja, ale kamarátova, ktorý mi odložil obal. Bol to jeden z kamarátov, spolužiakov, ktorý veľa kupoval Maxell UR 120, ale nie ten s Philips rádiom, ale ten čo mal staršiu aiwu rádio dvojkazeťák, a neskôr si kúpil Panasonic jeden z tých nižších modelov, ktorý sme volali cobra, single deck s CD, síce plne elektronický, ale len typ I, aj keď mal elektrickú mazaciu hlavu, pretože magnetová sa tuším nikdy nedávala do elektronickej mechaniky, tak zvukovo nahrávky mi pripomínali skôr nahrávku z lacného rádiokazeťáku. Ale on sa vyjadril že keby vedel že sú také kazety, tak bude kupovať len tie. No nestalo sa, to bola jediná kazeta tohto druhu, než prešiel definitívne na CD-R. Výhovorka že keby vedel že sú také dobré kazety, tak samozrejme v Astre aj iných obchodoch, si kľudne mohol vybrať aj Maxelly UDI a UDII 120min a mal by to tiež dosť dobre, ale nevadí, ja som mal chýbajúci obal do zbierky a potom som mu povedal keď som mal už Technicsa 575 že mu tú kazetu nahrám znovu, lebo jeho rádio s kazetou nepodporuje typ II a lepšie sa využije kvalita, aj tak bolo, zvukovo bola hodne dobrá.
*
v bonus texte sa vrátim asi do rokov 96-97 keď som s babkou cestou cez centrum mesta kúpil dve kazety, z ktorých som neodložil obal, lebo som bol doma tak netrpezlivý ich odbaliť, že sa proste potrhali, aj napriek tomu že som v tej dobe obaly už zbieral. Dve kazety z Gallery Elektro o ktorej som písal pred časom, moc často som tam nechodil, ale mali sme to cestou, a mal som nejaké prachy z Veľkej noci, tak sa to hodilo. A prečo som s popisom týchto kaziet čakal až doteraz? pretože jedna z nich bola práve táto Maxellka XLII v tom zelenom obale, tak nech je to pod jedným, škoda že som tie obaly neodložil, bolo by to chronologicky ako som to kupoval postupne, ale takto aspoň som mal ten Maxellovský obal od kamaráta. Teda bola to novinka, Maxell XLII v tomto zelenom obale, ma veľmi prekvapila v tom že telo a dizajn kazety bol nový, nie ten ako vo verzii 1994 v zlatom obale, ale úplne nový. Moc som tomu neveril, keďže červené XLII-S ostali pri starom dizajne, tak o to viac ma to prekvapilo.
Takže môj nákup pozostával z dvoch kaziet:
Maxell XLII 46 - 67Sk
Basf CSII 90 - 87Sk


Kúpil som Maxell len 46min aby som neplatil veľa za plnú cenu a vyzeralo to celkom vtipne tak málo pásky, vtedy som ešte nahrával na aiwe, pretože mi to bolo jedno, ale nahrávky na XLII mali veľmi hlasný zvuk, ale nepostrehol som skreslenie v basoch, a výšky boli mierne ostrejšie. Neskôr som časť premazal na Sony veži, v dobe keď som ju mal doma na servis a tiež super.
Kazeta teda prekvapila dizajnom, totiž ja som vtedy mal od tety v rukách už Maxell XLII-S verzie 1988, tá kazeta ma vtedy tak ohúrila svojím dizajnom, ťažkým telom a tými dvojitými cievkami, že som to nechápal, nikdy som nič také nevidel. A to som ju hral len na walkmane Levis, lebo som nemal ešte ani aiwu. Po odbalení novej XLII som si spomenul práve na túto historickú XLII-S, pretože som mal pocit že svojím dizajnom sa práve snažili napodobiť tento slávny vzhľad. Ale rámy okolo cievok boli do oblúka, u XLIIS boli hranaté, ale veľkosť okna a umiestnenie bolo podobné. S tým rozdielom že táto nová kazeta bola z bežných ľahkých plastov, a neskôr sa z jej výroby vypustili aj skrutky. Ale aj tak sa mi páčila, a myslím že svoju funkciu splnila, a ľudia ju radi kupovali, spolu s novými XLII-S v červenom obale.
Basf Chrome Super II 90, samozrejme už som mal katalóg Basf a vedel som o tomto skvostnom dizajne okna so zakrytými cievkami, ale fyzicky to bolo prvý krát keď som ju mal v rukách, takže som si vlastne kúpil vtedy hneď dva dizajnové skvosty. Neskôr som si všimol že čierna čast kazety je proti silnému svetlu priesvitná jemne, a to proti žiarovke na fialovo a proti dennému svetlu na svetlo modro, zaujímavé.
Spomenul som si na dobové fotky, oného kamarátovho Panasonicu a tej Basf CSII

Obrázok 1245.JPG (47 KiB) 2510 zobrazení

Obrázok 1590.JPG (34.38 KiB) 2510 zobrazení

Obrázok 1591.JPG (39 KiB) 2510 zobrazení

Takže som mal tri super Basfácke dizajnové skvosty a to telo TPII, CSII a CMII. Kazeta bola takmer celá nahratá na aiwe, typ II ignore vtedy, ale časť som nahrával z inej kazety typu II (goldstar symphonic rock) ktorú nahrávali v Astre na Technicse a tá ostrosť sa zdvojnásobila, a dneska to hrá dosť zaujímavo, vôbec sa nemôžem sťažovať
Posledné tri skladby Basf CSII boli nahraté na Technicse RS-TR373 z CD v Astre ako som kedysi spomínal, a ten zvuk bol jemný, veľmi presný a precízny, čo som v tej dobe veľmi nepoznal.
Napriek všetkému je toto asi jediná kazeta mojej dobovej zbierky kde je výrazný pokles kvality nahrávok, a to že výšky sú poruchové akoby na pokrčenej páske po celú dobu, čo ma celkom sklamalo, pred rokmi keď som ju digitalizoval na Technicse tam to nie je počuteľné, ale dneska na každom stroji to hrá biedne.
Pritom to bol celkom vysoký model a tiež by som povedal že sa dosť predával.

A ešte sa musím priznať, vyzerá to tak že pamäť neslúži až tak dobre, a je možné že niekoľko posledných strán textov a popisov nebolo presne na rok a leto 2000, ale bolo to natiahnuté až na rok 2000-2001, pretože som kazety kupoval naozaj málo, bolo tam veľa prázdnych miest a na Vianoce 2001, teda už druhá trieda na strednej prišlo to na čo som dlho čakal....takže pokračovanie zajtra.

[Nec]

Pekné čítanie.
Tú TDK D nám domov doniesol otec z maria hilfe strase. Doma Sme mali D z roku 85. To je pre mňa dodnes najkrajšia kazeta. Tak táto novšia verzia TDK D bola pre mňa vtedy sklamaním. Made in Korea. Prišlo mi v tej detskej hlave, že sa designom iba hrá na Sony HF, po ktorej som túžil.
Minulý týždeň som si ju prezrel na návšteve u našich.
Teda musím uznať to telo pôsobí ozaj solídne. Aj cievky sú parádne. Booklet sa mi nepáči ani dnes.
Mezičasom mám doma zabalenú verziu made in japan. Porovnanie jspan,korea,thailand by mohlo byt zaujímavé.
Do budúcna si na tú kórejskú možno nahrám póvodný album Tourism od Roxette. Tak pekne popísaný booklet som vtedy spravil. Patrilo by sa obnoviť

[Jenisatko]

Perfektní a ty bonusy. To byla mňamka. Poslední článek si nechám až na zítra. Tyto ,, maxellky" už nebyly to pravé ořechové. Myslím si, že už nešly tak vybudit a na to, že kdysi XLII-S bylo synonymem extra kvality tak tyto už asi ne.

[SilverFox•NSK]

EZ647: Opět pěkný článek, jen pokračuj dál.
Sice tuto pochvalu nepíšu za každým článkem, páč by to bylo blbý, ale fakt pokračuj .


Jinak ty laciný plastový sluchátka s kovovým drátem cos zpomínal v předešlém článku bohužel moc dobře znám. Taky jsem si je tlačil na uši, aby to hrálo líp, ale dřív mě začaly bolet uši než ruce. Byla to otřesnost, ale bohužel ne ta největší.
Pak jsem si sám totiž zažil ohavnost rádoby "sluchátek", které jsou z toho tvrdého plastu a není absolutně šance je mít v uchu, páč tam prostě nedrží. Takovéto plastové zgarby se ale vyrábí dodnes a dost mě překvapilo, že je dávali i jako výchozí k novým mobilům Sony Ericsson (ano, ještě v době, kdy tato firma existovala).

Po nějakém roce jsem konečně dostal nesrovnatelně lepší, ale spíš mega-sluchátka, který zakryjou celý uši. Po čase jsem ale objevil sluchátka špuntová a ne ty plastový zgarby, ale normální se silikonovým špuntem, který drží v uchu. A to tak, že opravdu nejsou ani cítit, že je máš nasazený. Zvuk z nich se nedá srovnat s těmi přes uši. Basy, středy a výšky jsou nádherně vyrovnané a rázné a jako bonus to výrazněji utlumí okolní ruch. Roky jsem je používal a neměnil bych. Bohužel po asi 7 letech častého používání odešel káblík. Mít šanci si znovu pořídit tyto stejně kvalitní sluchátka a ne padělky (na které jsem narazil), tak bych neváhal, byly opravdu dokonalé.
Ano, možná si vzpomínáte, jedná se o Sony Ericsson HPM-70.



Omlouvám se za odbočení.