EZ - moja rituálna mechanika na kazety by Panasonic

деки и дальше плееры - цд, грамо vintage hifi stereo

Moderátor: AdmineR

Používateľov profilový obrázok
EZ647
čestný člen - zakladateľ
Príspevky: 10171
Dátum registrácie: Streda, 12. Septembra 2018, 11:26
Kontaktovať používateľa:

Re: EZ - moja rituálna mechanika na kazety by Panasonic

Príspevok od používateľa EZ647 »

orhore: a napadajú ťa aj iné materiály budúcnosti ako náhrada za klasickú gumu?

No a si si istý? Ešte musím chodiť do práce, tak robím zlosť tam :D
Používateľov profilový obrázok
orhore
vintagehifi.sk inventár
Príspevky: 2275
Dátum registrácie: Streda, 12. Septembra 2018, 21:01

Re: EZ - moja rituálna mechanika na kazety by Panasonic

Príspevok od používateľa orhore »

To fakt nevím jaké jiné materiály by nahradily gumu, nebo lépe řečeno pryž. Možná by více věděl pán Mihok.

Jinak v práci zlost můžeš dělat, ale ne tady :)
Používateľov profilový obrázok
EZ647
čestný člen - zakladateľ
Príspevky: 10171
Dátum registrácie: Streda, 12. Septembra 2018, 11:26
Kontaktovať používateľa:

Re: EZ - moja rituálna mechanika na kazety by Panasonic

Príspevok od používateľa EZ647 »

šiesta časť - LED indikácia typu pásky, prerábka:

Nebol som spokojný s tým ukazateľom typu pásky, keď to svietilo všetko hromadne, myslel som si že určite existuje mnoho čipov alebo riešení, ktoré by boli k mojej spokojnosti. No a moderné decky to všetko majú cez mikroprocesor, u tých prvých s automatickou detekciou netuším presne, chcelo by to naštudovať nejaké schémy.
Na chvíľu ma to celkom zaujalo, ako som často chodil do Elektronika, mali tam aj knihy, jednu som si našiel, a boli to základy digitálnych integrovaných obvodov, alebo niečo také.
Celkom sa mi to páčilo až kým sa tam nezačali riešiť algebry, procesory a pod hračky, takže som začal a skončil naozaj len u základov, ale môj problém to vyriešilo. Tak som sa naučil aspoň ako fungujú logické hodnoty u invertorov, hradiel AND, NAND, OR, NOR, XOR a možno nejaké jednoduchšie funkcie typu posuvný register, čítač, dekóder, multiplexer, a pod somariny.
Časom som si aj zakúpil ďalšie 4 knihy, prehľady integráčov TTL rady 74xx a 74xxx, a prehľad rady CMOS 4000.

Po nejakom krátkom čase študovania prvej knihy, som pochopil, na môj problém s indikáciou typu pásky budú nutné hradlá XOR s vylučovacou metódou. Ak je spojený len jeden spínač, svieti prvá ledka, ak prvé dva spínače, svieti už len druhá ledka a ak všetky tri, tak svieti len tretia ledka. Bolo to presne čo som potreboval. A na prispôsobenie logických hodnôt zo spínačov použiť tri invertory. Takže podľa knižky to boli integráče:
1 kus 7486, obsahoval 4 hradlá XOR a mne stačili tri
1 kus 7404, obsahoval 6 invertorov a mne stačili tri, nepoužité vstupy ostatných nevyužitých hradiel je vhodné uzemniť.
No a celé to bolo napájané cez stabilizátor 7805, pretože rada TTL 7400 je pomerne citlivá na napájanie.
Čipy rady TTL 74xx majú strašne množstvo rôznych prevedení a verzií, niektoré sú na nízku spotrebu, iné na vysokú rýchlosť atď. a robia sa už aj krížené prevedenia s CMOS technológiou, u čoho by som sa pozastavil.
Ak budete niekedy niekto stavať čokoľvek z jednoduchých hradiel ako ja, postavte to na čipoch CMOS, pretože je tam extrémne nízka spotreba samotných čipov, a bez záťaže na výstupe, v kľudovom stave je ich spotreba takmer nulová, zanedbateľná, vhodná pre napájanie batériami, a taktiež majú väčší napájací rozsah než TTL. TTL sa pohybuje v desatinách okolo 5v, podľa verzie prevedenia.
Ja som samozrejme začínal svoje učenie na TTL a tých som mal strašne veľa doma, vypájkovaných zo starých dosák na školskej praxi, takže voľba bola jasná, u tejto mechaniky mi vtedy ešte nevadila tá spotreba, aj tak to takmer celé zožrali ledky na ten segmentový displej s malými nevhodnými odpormi :D
Takže som spravil malý plošák, pripojil som ho, umiestnil do mechaniky dozadu vedľa tých existujúcich, a fungovalo to tuším na prvý raz, spoľahlivo a funguje doteraz. Každá ledka samostatne indikuje vloženú kazetu, samozrejme s výnimkou typu III, na ktorý neexistuje oficiálna detekcia, neoficiálna uvedená v niektorých manuáloch bola plné okienka pre typ II, ale prázdne otvory pre typ IV mali kombinovať detekciu typu III, ale to sa nikdy neuskutočnilo.
Toto zapojenie som použil ale už z CMOS čipov na Technics RS-AZ7 ako náhradu za žiarovku v dvierkach, teraz je tam RGB LED riadená týmto obvodom s prídavkom funkcie aby svietili všetky tri farby ak nie je vložená žiadna kazeta.
viewtopic.php?p=1709#p1709
*
a rovnako tak som obohatil Technics RS-TR979 o detekciu LED typu pásky, ktorý kazety síce detekoval, ale len sám pre seba a nikomu to nepovedal či je to správne :)
viewtopic.php?p=25720#p25720

Na záver, trochu som sa potrápil študovaním základov digitálnych hradiel, a bol som neskutočne rád že to funguje. Ale veľmi ma hneval stále ten ručný displej 9 segmentu na číslo skladby, toto už asi nepôjde vyriešiť bez mikroprocesora. Aj decky hľadajú skladby na základe medzery medzi nimi, ale všetko rieši procesor. Dokázal by som pomocou tej knižky to spraviť sám? Dokázal by som postaviť dosku bez procesora, ktorá by vedela počítať skladby automaticky bez môjho zásahu? ako sa hovorí v seriáloch.... pokračovanie nabudúce...

na fotke kazeta TDK DJ2 90 rok 1998 aj s detailami
Prílohy
IMAG0520.JPG
IMAG0520.JPG (80.58 KiB) 3625 zobrazení
IMAG0523.JPG
IMAG0523.JPG (71.25 KiB) 3625 zobrazení
IMAG0524.JPG
IMAG0524.JPG (74.14 KiB) 3625 zobrazení
IMAG0526.JPG
IMAG0526.JPG (117.2 KiB) 3625 zobrazení
IMAG0529.JPG
IMAG0529.JPG (107.08 KiB) 3625 zobrazení
IMAG0530.JPG
IMAG0530.JPG (115.17 KiB) 3625 zobrazení
IMAG0531.JPG
IMAG0531.JPG (86.25 KiB) 3625 zobrazení
Nstar
vintagehifi.sk inventár
Príspevky: 3622
Dátum registrácie: Piatok, 19. Októbra 2018, 21:15

Re: EZ - moja rituálna mechanika na kazety by Panasonic

Príspevok od používateľa Nstar »

Tie fotky su paradne hlavne tie kladky
Napinavy serial, som zvedavy ci si to pocitanie vymyslel?
Používateľov profilový obrázok
EZ647
čestný člen - zakladateľ
Príspevky: 10171
Dátum registrácie: Streda, 12. Septembra 2018, 11:26
Kontaktovať používateľa:

Re: EZ - moja rituálna mechanika na kazety by Panasonic

Príspevok od používateľa EZ647 »

...Pred písaním som si dal trochu čaju z fialovej fľaše a môžem začať :)

Siedma časť - počítadlo skladieb - plná digitálna automatizácia:

Bola chladná jeseň 2002 a ja som nastúpil už do tretieho ročníka strednej školy. (Popravde si nespomínam či bola chladná :D )
Po mojej príhode s kolenom a takmer dvojmesačnej pauze hneď na začiatku školského roku, došlo aj na elektronické bastlenie.
Keď už som študoval tie digitálne obvody a dokázal spraviť ten primitívny indikátor typu pásky, tak toto bola výzva. Moderné stroje predsa používajú tichú medzeru vhodnej dĺžky medzi skladbami na páske, aby to procesor vyhodnotil ako ďalšiu skladbu, našiel začiatok a pustil vám ju, alebo vyhľadal určitý počet skladieb. U niektorých posledných slim kovových elektronických walkmanov, už boli srandy ako opakované prehrávanie jednej skladby, náhodný výber - to si fakt neviem na walkmane predstaviť..., a podobné výdobytky techniky šikmookej. Ale my na Slovensku a hlavne na východe sme národ ovocinárov a lesníkov, preto nám lepšie idú veci ako slivka, hruška, borovička a pod. než elektronika. Nuž dobre. Mal som jasný cieľ, počítanie skladieb podľa tichej medzery. Každý moderný výrobca to už zvládal, ak si spomeniem moje skúseností s Technics Panasonic, tak tape decky hľadali max jednu skladbu, slim walkman, aspoň ten môj až 3 skladby, a mini veža Technics, ktorú mala teta v KE až 9 skladieb, čo indikovala na displeji, walkman s troma pípal trojmo, dvojmo, raz podľa toho koľko skladieb mal vyhľadať.
Z fotiek starších boomboxov viem že nejaký mal ja displej LED pri kazetovej mechanike, tak to museli niektoré firmy vyriešiť už dávno! Zaujímalo by ma zapojenie, ale k veci.

Teória a návrh:
Môj cieľ som rozdelil do dvoch hlavných častí:
1. Prevod hudby na digitálny signál, čo by hudba, logická jednička a čo by ticho logická nula.
2. samotné počítadlo, ktoré spracuje už vhodný výstup z prevedenej hudby.
Popravde bod 2 ma netrápil tak veľmi ako bod 1. Keďže som mal už nejaké znalosti základných obvodov, tak by som to možno komplikovane, a určite nie podľa predstáv nejakého skúseného človeka v danej oblasti, ale zvládol by som to. Lenže o bode jedna som teoretizoval do prázdna ako scifi sen a hľadal reálny základ kde a z ktorej strany to uchytiť a ukotviť pevne k zemi.
A poviem rovno že si nespomínam čo som postavil skôr, či to počítadlo samotné, alebo ten prevodník, ale niekde som to testovať musel. Rozhodne som skúšal na nečisto spájkovaním zmesi drôtov od pätíc čipov, mal aj nejaké vlastnoručne robené testovacie sady (veľký kartón, kde boli napichané súčiastky, ku každej malá doska s cínovou plochou kde som spájal drôty, a pätice čipov rôznych veľkostí, na ktorých som mal vyvedenú kabeláž s označením pinov a tie pripájal na spájkovacie plochy malých dosák môjho "home made" prípravku, niečo skoro ako stavebnica elektro pre deti, či začínajúcich elektronikov, ale vlastnej výroby.
Takže je dosť možné že som to navrhol a potom riešil ako získať vhodný vstupný signál, ale vezmem to popriadku.

Bod 1. teória, pokusy a konečná fáza - najťažšia časť návrhu:
Nebolo to tak technicky ťažké postaviť, len vymyslieť to bol problém, aby to fungovalo spoľahlivo. V tom období, čo som písal aj v obaloch kaziet, som už vlastnil Technics RS-TR575MII, ale pripojený k môjmu Ruskému zosíku Rosia 325 Stereo, ako zdroj signálu som mal odbočku a použil iný robený zosík na pokusy, bolo to na niekoľko dní, možno týždňov, podľa času koľko som mal popri škole, ale stálo to za to. Mnoho hodín premýšľania a skúšania, nestíhal som meniť v Technicse kazety, keďže to bol dvojkazetový reverz, stačilo ho osadiť dvoma kazetami, a dal pokoj až kým sa obe neprehrali, bez pohnutia prsta, ale pri príliš zaujímavej činnosti, som nechápal ako ten čas letí, len čo som vložil kazetu, už som ich musel meniť...
Prvé pokusy boli rôzne súčiastky, odpory, diódy a tranzistory, nezmysly, ale testovací digitálny obvod to akurát rozhodilo a ten preblikával šialene, na displeji sa striedali rôzne čísla a proste to bol nezmysel.
Druhý pokus bol s relátkom, keby bolo napájané dostatočne silnou hudbou z koncového stupňa, a nejako sa to odfiltrovalo, tak by to možno na kontaktoch zoplo nejako rozumne a bol by to zdroj pre digitálny obvod. Veľký prd ! Jediné čo som dosiahol, bolo chrčanie relátka podľa hudby, ako nepodarený reproduktor, ale bolo to naozaj vtipné, hral som sa s tým dovtedy kým som nepočul menšiu ranu, ako prasknutie sáčku, ale nie to bol zvuk explodujúceho kondíka! Robený zosík na pokusy obsahoval jednoduchý koncový stupeň asi 2x1w, podľa datasheetu, a prdol jeden z väzobných výstupných kondíkov 470uF/16v čo som nechápal ako sa to mohlo stať. No možno som neuvážil maximálne vybudenie po dlhšiu dobu s veľkým prúdom, alebo indukčnou záťažou? ale reproduktor je tiež indukčná záťaž, no nič nechal som to tak a premýšľal ďalej.
Už ma to veľmi nebavilo, tak som sa hrabal v literatúre a papieroch čo som mal. Predajňa Elektronik vtedy poskytovala zaujímavé služby, oni si kupovali časopisy Amatérske rádio a požičiavali ho stálym zákazníkom, a ja som si vždy rád nejaké čísla požičal a prezeral som si ich stále dookola a pozeral na to, čím väčšia blbosť, hlavne s ledkami alebo zvukom, tým viac som to chcel, ale rozpočet nebol neobmedzený samozrejme, napriek tomu tam boli nejaké inšpirácie k môjmu problému. Občas sa tam nachádzali drobné tipy, alebo drobné zapojenia či menšie jednoduché návrhy. Jeden z nich mi padol do oka....Mimo to, Elektronik mal ešte jednu zaujímavú službu, vraj mali platený program v tej dobe, alebo čo to bolo, a keď som im dal číslo akéhokoľvek Integráča, tak k tomu vedeli vytlačiť, buď datasheet, alebo nejaký výrez použitia v reálnom zariadení. Ja som náhodne občas nejaké čísla nosil so sebou a nechával tlačiť, a tiež prezeral z toho čo už mali vytlačené, tak som si pri každej návšteve odniesol nejaký ten list papiera. Pri hľadaní v časopise sa mi to spojilo s niečím čo som mal vytlačené k jednému Integráču.
Riešenie bol obvod LM339N - komparátor. Veľmi zaujímavý čip, obsahoval 4 kusy týchto obvodov, dosť pripomínal logické hradlá, a podľa ceny bol aj veľmi lacný, ale ja som taký našiel doma vypájkovaný z nejakej starej dosky.
Výrez z wikipédie "V elektronike je komparátor zariadenie, ktoré porovnáva dve napätia alebo prúdy a na výstup privádza digitálny signál, ktorý označuje, že je väčší."
https://en.wikipedia.org/wiki/Comparator
V jednom čísle Amatérskeho rádia som našiel zapojenie komparátora s tuším jedným tranzistorom, a nejakými diódami a indikačnou LEDkou, toto som aplikoval a výstup z neho bol použiteľný pre obvody TTL, alebo CMOS. Toto bol najväčší objav čo som našiel, a úplná náhoda, pretože téma komparátora nespadala do žiadnej z mojich zakúpených kníh o digitálnych obvodoch. A funguje to dokonale, do dneska.

Bod 2. teória a experimenty s TTL obvodmi až po plne funkčné zariadenie.
Predstavoval som si to príliš jednoducho. Obvod, ktorý riadi displej, dokáže počítať impulzy a podľa toho meniť čísla. Ale táto ľahká predstava mala mnoho medzier. Moment, ja potrebujem zariadiť to riadenie podľa medzery medzi skladbami, až potom počítať číslo skladby. potrebujem obvod, ktorý najprv odčíta vhodný čas medzery medzi skladbami, až potom dá pokyn na posuv čísla na displeji. Ak sa hudba začne skôr než stanovený čas, skladba sa nezapočíta.
Takže som to teoreticky na papieri navrhol a v praxi na mojej testovacej sade vyskúšal nasledovne:
Posuvný register odpočíta medzeru na skladbe, dá pokyn čítaču BCD na posuv a dekodér BCD zobrazí správne číslo na LED displeji. K tomu budem potrebovať ešte zdroj hodinového signálu - CLK.
Takže si rozoberme jednotlivé položky:

CLK - zdroj hodinového signálu - digitálny oscilátor.

Budem sa snažiť to nejako prirovnať a povedať laicky. Oscilátor je zariadenie generujúce striedavé kmity v našom prípade elektrické, v analógu by sme si bez oscilátora nedokázali poradiť v mnohých situáciach, pre nás najpodstatnejšie je AC BIAS, bez ktorého by nebolo takmer vôbec možné nahrávať kazety, ani pásky, resp. Nebolo by možné kvalitné nahrávanie.
A digitálny oscilátor generuje striedavé jedničky a nuly, je nutný pre život takmer akéhokoľvek sekvenčného digitálneho obvodu.
Hodinový signál v digitálnej technike sú impulzy, striedajúce sa jedničky a nuly totálne pravidelne. Vyzeralo by to na osciloskope asi nejako takto, takmer: _|‾|_|‾|_|‾|_|‾|_|‾|_|‾|_|‾|_|‾|_|‾|_
Dalo by sa to prirovnať telo a počítač, mozog ako procesor a tep je hodinový signál, tento signál poháňa digitálne obvody, keď nefunguje CLK, nefunguje ani zariadenie, doslova sa zastaví.
Ako zdroj digitálneho oscilátora môžeme použiť jednoduchý RC obvod (odpor-kondenzátor) na nenáročné zariadenia, tak ako som použil v tomto prípade počítadla skladieb.
Pre vyššiu presnosť sa používa kryštálový oscilátor, alebo jeho lacnejšia verzia je oscilátor s keramickým rezonátorom. Kryštál (súčiastka) sa často objavuje v mnohých zariadeniach, aj v počítači je ako základ celej frekvencie. Digitálny hodinový signál sa dá násobiť /zvyšovať frekvencia/ alebo aj deliť /znižovať frekvencia/. No takto fungujú aj tie nekonečné predbiehania frekvencií procesorov v počítačoch
Ale digitálne oscilátory s kryštálom alebo rezonátorom sú bežne v každom zariadení čo obsahuje niečo digitálne, displej, diaľkové ovládanie a pod. Obsahujú ich aj naše audio, video komponenty, diaľkové ovládania, mobily, aj najprimitívnejšia malá hračka s nejakým displejom.
Napríklad v Technicsoch RS-TR575, 979, AZ7 je keramický rezonátor ako zdroj CLK hodinového signálu pre microprocesor, funguje na 6MHz, Pioneer CT-S550S na 6,3MHz, Sony TC-KE600S má 4MHz, Akai DX-57 taktiež 6MHz. Aj posledné slim walkmany boli riadené mikroprocesorom a potrebovali digitálny oscilátor, napríklad v prípade môjho Panasonic RQ-SX41 to bolo len 800kHz.

Posuvný register:
Obvod so vstupom pre dáta a poháňaný CLK signálom, s mnoho výstupmi, posúva vstupný digitálny signál na výstupy postupne od prvého až po posledný, podľa frekvencie hodinového signálu. Jeho využitie je napríklad pri prevode paralelných dát na sériové.

BCD čítač:
Obvod ktorý počíta vstupné impulzy a hodnotu prevádza na 4bitový BCD kód.

BCD dekóder:
Kód BCD prevedie na klasický číselný displej.

Zapojenie, ktoré som použil na stavbu počítadla skladieb audiokaziet.
Ako zdroj hodinového signálu existuje veľmi veľa možností jednoduchých zapojení logických obvodov. V knižke je k väčšine základných hradiel nakreslená aj schéma s niekoľkými príkladmi zapojení.
Ja som použil sadu troch invertorov z čipu 7404, rovnaký čip ako ten zo včerajšieho popisu indikátora typu pásky.
Základná funkcia invertora je to, že otočí hodnotu vstupného signálu, teda ak je na vstupe 0, výstup bude 1 ak je na vstupe 1, výstup bude 0. Poviete si taký nezmysel, také primitívne. Ale divili by ste sa koľko vecí je na tomto základe postavených a akou životne dôležitou vecou je invertor v digitálnych obvodoch. Ako včera som spomínal použitie v indikátore typu pásky, keď mi logické hradlá dávajú správnu funkciu pre fungovanie obvodu, len sú hodnoty otočené, tak stačí použiť invertor. Alebo máte displej, či niečo čo v digitálnom obvode vyžaduje opačnú polaritu? zase stačí invertor, napríklad ak máte LED displeje so spoločnou anódou, alebo katódou.
Takže invertor ako digitálny oscilátor: to sa spolu pripoja dva invertory do slučky cez odpor - kondenzátor a tretí funguje ako oddeľovací člen, ktorý produkuje pulzy - použiteľný hodinový signál.
Od veľkosti hodnôt odporu a kondenzátoru záleží aj frekvencia, čím väčší kondenzátor, tým dlhšie sa bude nabíjať a vybíjať, tak tým bude nižšia frekvencia.
Tak som použil toto zapojenie invertorov ako zdroj hodín s odhadovanou frekvenciou 0,5 - 1Hz, hrubý odhad. Presne to poslúži mojim potrebám.
Ako posuvný register som použil osvedčený obvod 74164. Ten je 8bitový, to znamená že má 8 výstupov, a vstupný signál prejde všetkými ôsmimi výstupmi postupne od prvého po posledný. Dobre sa z tým dajú robiť rôzne svetelné blikače a hračky s ledkami.
Tento môj posuvný register zabezpečí odpočítanie približného času medzery medzi skladbami a dá pokyn čítaču BCD na posuv Ďalšej skladby.
Ako to funguje v tomto konkrétnom prípade:
Posuvný register je napájaný hodinovým CLK signálom z môjho oscilátora 0,5 - 1Hz. Vstup posuvného registra je na hodnote 1, teda znamená, že od spustenia obvodu bude hodnota 1 postupovať od prvého až po ôsmy výstup registra. Podľa môjho odhadu časovania medzery medzi skladbami, som použil piaty výstup, ktorý som spojil s čítačom BCD. To znamená že ak dĺžka pauzy na páske je dlhšia než register dosiahne hodnoty 1 na piatom výstupe, nasledujúca skladba je akceptovaná.
Posuvný register je vybavený funkciou RESET a toto je extrémne podstatná funkcia. Na reset je privedený výstup z nášho komparátora LM339. To znamená že prítomná hudba resetuje posuvný register. Ten potom nepočíta pauzu. Ak hudba skonči, posuvný register začne počítať daný časový úsek, až dosiahne piateho výstupu, nová skladba na čítači displeja sa prepne hneď ako bude posuvný register znovu vyresetovaný a celý proces sa bude opakovať dookola. Viem že takto napísané to znie zložito, ale ono je to v skutočnosti veľmi primitívne.
Obvod prevodu hudby na digitálny výstup cez komparátor som nastavil tak aby nebol citlivý na extra slabé signály, ale až od určitej úrovne, teda citlivosť bolo možné presne určiť hodnotami použitých súčiastok pri stavbe obvodu k čipu LM339 podľa schémy v časopise.
Úžasné je že tento obvod komparátora sa nenechá rozhodiť žiadnym prehnane dynamickým signálom, alebo prehnane silným, proste to funguje úplne presne.
A keďže som vždy nespokojný s nedostatočnou indikáciou činnosti zariadenia, na výstupy posuvného registra som pripojil 5 LEDiek, s príslušnými odpormi (pri 5v napájaní vhodné asi 220ohm)
LEDky sa postupne rozsvecujú, a pri rozsvietení piatej ledky, viem že je medzera v čítači akceptovaná.
LEDky som osadil nasledovne veľkosti 5mm zelená - zelená - žltá - červená - silná červená. Ledky sú teda difúzne, okrem poslednej červenej, ktorá je extra silno svietivá, najsilnejšia čo vtedy v obchode mali. A funguje to dokonale, keď pri nočnom počúvaní zaspávam, tak ma ožiari červené svetlo, dosť agresívne aby ma to prebralo :D
Takže ešte raz v skratke: hudba hrá, register je resetovaný trvale a čítač nepočíta skladby.
Hudba nehraje, register začne počítať cca 5sekúnd, na poslednú zareaguje čítač, ktorý akceptuje prehodenie na nasledujúce číslo na displeji.
Pred tento rad LEDiek som vložil ešte 3mm maličkú žltú, ktorá je indikuje činnosť komparátora podľa pôvodnej schémy, poblikáva mihotavo podľa hudby, ale inverzne, čím silnejší signál, tým viac svetlo stmavne a bez signálu svieti naplno. Indikuje teda funkčnosť obvodu a prítomnosť signálu. Ak hudba hrá, ale ledka nebliká, viem že je chyba v spojení medzi zdrojom hudby a komparátorom.

Použitie čítača a dekodéra BCD:
Čítač som použil 74190 a dekodér 74247.
Samotný dekodér je veľmi jednoduchý, na jeho výstupy sú cez vhodné odpory pripojené LEDky samotného displeja, podľa datasheetu. A vstup dekodéra je spojený s výstupom čítača. Nič viac, žiadne zložité vysvetlenia či nastavenia. Celý "mozog" tejto hračky je práve ten čítač 74190 a posuvný register 74164 je len "časovačom" 4bitový BCD je vlastne spojené štyrmi vodičmi medzi týmito obvodmi.
Samotný čítač dokáže plynule posúvať čísla od 0 až po 16 ak je na vstup pripojený CLK signál z oscilátora. Ale v tomto prípade signál z oscilátora napája len posuvný register, a ten až riadi čítač.
4 bitový BCD kód umožňuje prenos 16stich digitálnych čísel. (všetky kombinácie 4 miestného kódu - maximálne 16 čísel-hodnôt)
Teraz to bude trochu mätúce ale na každé miesto displeja potrebujete jeden čítač a jeden dekóder. Ak máte napríklad tromiestne číslo tak potrebujete tri kusy z každého integráča, ktorý by napájal displej. Vzájomne sa potom musia spojiť do kaskády.
V mojom prípade je ale požadovaný rozsah displeja 1-19. Ale tento dekodér obslúžil len 0-9, ďalších 6 hodnôt sú "nečíselné znaky"
Aby sme v tom mali jasno:
Dekodér BCD dokáže zobraziť 16kombinácii na jednomiestnom displeji a to takto:
74247.png
Po čísle 9 sú tie znaky nezmyselné, pre môj účel nevhodné.
Ja potrebujem pre moje využitie len rozsah 0-9. Čítač sa dal nastaviť, aby po prekročení čísla 9 začal znovu od nuly, len si presne nespomeniem, možno výstup pretečenia na reset.
Čítač je ešte vybavený funkciou reset, voľbou smeru počítania hore alebo dole, informáciou že pretiekol a začal od začiatku. Nastavenie počiatočnej hodnoty po zapnutí. Celkom dosť blbostí, ktoré je nutne využiť.
Ešte jedna poznámka k digitálnym obvodom, rozlišuje sa nábežná a zostupná hrana digitálneho signálu.
Nábežná hrana je vtedy ak sa signál mení z 0 na 1.
Zostupná hrana je ak sa signál mení z 1 na 0.
A prečo je to dôležité? digitálne obvody sú riadené práve týmito hranami, resp. môžeme povedať nasledovné:
Skladba sa započíta ak je medzera dlhšia ako 5 sekúnd. (reakcia na nábežnú hranu.)
Skladba sa započíta ak je medzera dlhšia ako 5 sekúnd, ale musí začať nová skladba. (reakcia na zostupnú hranu.)
Preto nebolo možné priamo spojiť posuvný register, ktorý počíta dĺžku pauzy na páske, s čítačom, ale musel sa medzi ne vložiť invertor. Ak by som to nespravil v praxi by to fungovalo tak že by sa počítala 5sekundová medzera a hneď po tom čase piatich sekúnd by sa preplo číslo na displeji bez ohľadu či začala nová skladba alebo nie, čo je nezmysel, nikto nechce aby sa nová skladba započítala uprostred ticha, prázdnoty.
Preto invertor zabezpečil otočenie signálu, takto po odpočítaní 5sekúnd už obvod reagoval, ale až keď táto medzera bude prerušená hudbou a posuvný register sa resetuje, čítač zareaguje až na zostupnú hranu a až vtedy zmení hodnotu čísla na displeji.
Popravde v skutočnosti spojenie tohto celku obvodov bolo o niečo zložitejšie a použil som ešte niekoľko invertorov, teda druhý čip 7404 a dokonca som bol nútený pre jednu funkciu, ktorá mi proste nezapadala do konceptu použiť hradlo XOR (obvod 7486 - o ktorom som písal už včera) Až potom mi konečne posuvný register a čítač spolupracoval pri počítaní skladieb presne tak ako som si predstavoval.
Takže čo už vlastne máme:
Funkčný obvod, ktorý sám počíta skladby podľa 5sekundovej medzery medzi skladbami dokáže počítať skladby od 0-9. No chýba ešte niekoľko vecí, ale ten základ je hotový.
Je samozrejme že nie všetky nahrávky na kazetách, alebo aj kompilácie sú oddelené vhodnou medzerou, je mnoho spojených mixov, alebo krátkych medzier, kde táto funkcia nebude fungovať, podobne tak nebude fungovať ani na vyhľadávaní v originál zariadeniach Japonských výrobcov. Alebo sú v skladbe tiché pasáže kde automaty v rátane toho môjho reagujú na to ako na medzeru a započítajú skladbu.
Preto bolo nutné obvod vybaviť aj manuálnym ovládaním. Takže k sade lediek som pridal tri mikrospínače. Jeden posúva po jednej číslo smerom hore a jeden smerom dolu, aby som si mohol opraviť prípadné nesprávne číslo na displeji.
Tretí spínač bol reset, keď som potreboval vynulovať displej, napríklad pri začatí počúvania ďalšej kazety.
S týmto som mal ale závažné problémy, vyskytli sa "hazardy, prekmity, zákmity, rušenie"
Hazardy sú nestabilné stavy digitálnych obvodov, kedy je signál príliš zarušený a spôsobuje chaotické správanie digitálneho obvodu. Prekmity a zákmity sú zase deformované hrany digitálneho signálu, čo robia podobné problémy, napríklad vznikajú na mechanických spínačoch, signál zo spínača nie je čistá hrana vhodná pre digitálny signál, preto je použitie mikrospínača, alebo iného mechanického tlačidla takmer vždy nevhodným a pripojenie tlačitka do obvodu musí byť riadne ošetrené.
Vo výsledku to znamenalo že po stlačení spínača na posuv čísla dole, alebo hore sa displej zbláznil a vždy to skončilo na náhodnom čísle, len nikdy nie na takom ako to malo byť. Bol to ďalší veľký problém, ktorý som riešil, a zase som o tom musel veľa čítať. Zistil som že nevhodne tvarované spoje dosky vyžarujú rušenia do okolia, a úzke cesty blízko seba na doske pôsobia navzájom rušivo na daný obvod.
Ďalší problém je kvalita spínačov, ak kvalita klesá, je kontakt neistý, prechodové odpory, alebo pri jednom stlačení sa vytvorí xxxx krátkych pulzov. V praxi sa takto napríklad prejaví jedno fyzické kliknutie myšky aj štvormo, alebo ako by ste klikli mnoho krát naraz.
Pri zapojení v odporovom poli sa zlé spínače chovajú tak, čo poznáte zo svojich deckov a strojov, že stlačíte jedno tlačítko ale zaradí sa úplne iná funkcia než ste požadovali.
V mojom prípade som musel ísť na to postupne, podľa literatúry.
Pre posuv čísla o jedno vyššie sa musí poslať jeden pulz na vstup. Pre posuv čísla smerom nadol sa musí najprv poslať hodnota do vstupu čítača, ktorý mení smer čítania, a potom ešte pulz na vstup. Čo asi súčasne veľmi dobre nejde, už vôbec nie bez rušenia.
Najväčším prekvapením bolo to že ak som spínače ošetril, prepojil som ich cez iné digitálne hradlá, rušenie sa aj tak nejako prenieslo, a displej preklikol a zobrazil zase nezmyselné číslo.
Po štúdiu som zistil, že na citlivé vstupy čítača je potrebné prispájkovať takzvaný blokovací kondenzátor. Najčastejšie sa jednalo o kondíky keramické v hodnote 100nF, a čo najbližšie k puzdru čipu. Použil som asi dva alebo tri, chaotické správanie sa trochu zmiernilo, ale nie dostatočne pre funkčnosť. Ani cez pomocné obvody to stále nešlo dobre.
Takže som vymyslel riešenie " oneskorovača" tlačítok. Bude to síce komplikovanejšie, pomalé, ale možno funkčné, a naozaj sa to podarilo.
Použil som ďalšie dva posuvné registre 74164, jeden na funkciu posuvu čísla vpred a druhý na funkciu vzad.
Keďže sa signál z tlačítka nepreniesol priamo na čítač, ale s oneskorením cez posuvný register, ktorý bol stále napájaný z môjho pomalého oscilátora, tak to fungovalo, ale len s pripojeným blokovacím kondíkom na vstupe čítača.
Takže jeden posuvný register mal hneď na prvom výstupe info pre čítač, aby posunulu o jedno číslo dopredu, na ten register pripojené tlačítko nerobilo problémy.
Ďalší register mal na prvom výstupe informáciu o zmene smeru čítača, aby čítal nadol, ten vstup zmeny smeru musel byť zase ošetrený blokovacím kondenzátorom, inak to blblo a až na druhý výstup registra bolo možné použiť samotný posuv čítača.
V praxi to znamená, že ak stlačím tlačíko + na posuv hore, trvá to sekundu. Ak na - smerom dole, trvá to cez dve sekundy, a nesmiem ho pustiť skôr než to zareaguje, inak to stlačenie bude ignorované.
A spojenie všetkých registrov do jedného vstupu čítača, dalo značnú námahu, preto tie pomocné obvody z ďalších invertorov a hradiel XOR, aby sa to navzájom nebilo, ale pekne do seba zapadalo. Na to sú inak aj matematické vzorce, známe ako Booleovská algebra, ktorú mám tiež v knižke základov rozpísanú, ale mal som s tým problém to pobrať, podobne ako na hodine matematiky v škole, videl som len čísla a počul šum, nič nedávalo zmysel, čítal som to mnoho krát, aj nechával vysvetliť, ale bez pomoci, pokiaľ ja matematickú tému nepochopím priamo do hĺbky sám, alebo s pomocou, tak mi nepomôže nikto a nič na svete. Prax ukázala že som beznádejný prípad na matematiku asi tak od šiestej triedy základky až po koniec strednej. Takže vám tu môžem písať milión strán o tom ako funguje ten obvod a postaviť ho, ale vyjadriť ho v nejakej algebre, aj keby ste mi dávali milión, alebo všetky kazety sveta, nepomohlo by to.
A s tou teóriou čo som tu napísal je to tiež trochu komplikované, ale jediné funkčné riešenie na ktoré som v relatívne krátkej dobre prišiel. Proste digitálna technika nie je tak jednoduchá a ľudia čo dali dokopy všetky tie hračky až po dnešné počítače, ani si nechcem predstaviť čo všetko riešili a klobúk dole pred nimi, naozaj.
Ešte sa vrátim k tým hazardom a rušeniam v digitálnej technike. Je to taká perlička k životu. Nevhodne navrhnutá doska spojov, a okolnej elektroniky, môže kvôli týmto stavom spôsobiť u zložitejších systémov totálny kolabs alebo zaseknutie, zatuhnutie zariadenia. A čím je vyššia frekvencia, tým vyššie riziko, preto pri pretaktovaní sú počítače menej stabilné. Preto ak nepočítame ťažké pochody systému Windows, tak tvrdé hardwarové zlyhania sú práve kvôli chybám v tomto smere, vznikne niekde na doske rušenie a celý stroj skolabuje, do jednotlivých obvodov sa nedostanú signály, ktoré sú očakávané, stroj zamrzne.
Ďalšia vec je kompatibilita medzi jednotlivými obvodmi aj samotnými čipmi.
Napäťová hodnota pre logickú 1 a 0 je presne definovaná pre konkrétny typ použitých obvodov, reakcia na tieto stavy sa môže líšiť medzi rôznymi typmi digitálnych obvodov a rôznymi výrobcami. A v modernej dobe počítačov sa hodnoty napätí prevádzky procesorov a celých dosák veľmi znižujú a logické 1 sa pomaly veľmi blížia hodnotám k nule a rozdiely sú veľmi na tenkej hrane, tolerancie prísne. Preto je dosť pravdepodobné že niektoré dosky nechcú spolupracovať dobre, alebo vôbec s niektorými ďalšími komponentmi a s inými zase fungujú bezchybne. Nie je to mágia, ak idete veľmi do hĺbky jadra veci, zistíte nespočetné množstvo podmienok čo musí byť dodržaných. Ale to len tak na okraj. Ja som veľmi rád že som ten obvod vedel dať akotak dokopy a že vôbec funguje ako funguje. Ak nepočítam chybné kontakty na päticiach čipov, káblov, spínačov, tak funguje doteraz bez chyby.
Ale stále to nie je koniec, stále nie sú vyriešené dva problémy.
Máme teda plne funkčný obvod s počítaním skladieb, s ručným zásahom do čísel na displeji a resetom, ale stále len od 0-9.
Už som bol zo silami v koncoch a premýšľal som o tom dať onú jedničku displeja na ručný spínač ako kedysi a toľko by som si to prepol sám. Ale nie, proste tvrdohlavosť, alebo vytrvalosť? zvíťazila, v dostupnej literatúre a knižkách o obvodoch som našiel monostabilný klopný obvod.
Uvediem príklad čo to robí, a aké sú tri základné druhy.
astabilný: ak pripojíme dve LEDky, budú blikať stále dookola.
bistabilný: pripojíme jednu ledku a spínač, po stlační ledka blikne a čaká znovu na stlačenie, teda vráti sa do pôvodného stavu.
monostabilný: pripojíme jednu ledku a spínač, po stlačení ledka ostane svietiť, a po druhom stlačení zhasne a tak dokola
teda posledný obvod očakáva signál na zapnutie aj vypnutie. Dobre, tentokrát som použil obvod rady CMOS a to konkrétne 4013, myslím že obsahuje dva klopné obvody ale stačil mi len jeden. Myslím že na použitie v danej funkcii, tam bolo podľa schémy potreba pridať ešte pár súčiastok, ale inak pohoda, obvod je kompatibilný s napäťovými úrovňami obvodov TTL 74xx, opačne je to horšie.
Na daný obvod som pripojil dve LEDky čo by tvoriacej jedničku na našom skromnom displeji.
Spomínal som že čítač ma výstup "pretečenia", to je výstup kde logickou hodnotou informuje o tom že presiahol svoj rozsah a začína odznova. V našom prípade po čísle 9 začne na nule, ale informuje o tom na výstupe, na pine presne na tom určenom. Ten je pripojený na vstup klopného obvodu 4013 a teda po čísle 9 máte rovno 10 :) a zase dokola, po čísle 19 sa prepne spať na 0. Takto mám plnohodnotné počítadlo až do 19. Ako čerešnička na torte, tlačítko reset, ktoré resetuje čítač a tým aj displej, bolo možné súčasne pripojiť aj na ten klopný obvod, takže bezohľadu či mám na displeji číslo 8, alebo 18. Tak dôjde k resetu na 0 a to vždy.

Softwarové bugy (chyby, závady, chrobáky ak chcete, historka prečo sa to tak nazýva bude určite niekde napísaná, o chrobákoch, ktoré liezli do pc či zariadení a spôsobovali podivné poruchy, preto dneska hovorovo bugy)

Ani môjmu riešeniu sa nevyhli tieto problémy, a tu konkrétne v nevhodných reakciách na nábežné a zostupné hrany medzi cítačom a klopným obvodom.
Ak máte na displeji číslo 9 a potrebujete tlačítkom vrátiť hodnotu na 8, zareaguje detekcia pretečenia v spojení s klopným obvodom a rozsvieti sa 18. Postup je znovu prepnúť tlačítkom + na 19 a spať na 18, čím sa chyba zopakuje a zostane nám len 8.
Je to buďto chyba čítača, alebo by to chcelo zložitejšie pripojenie cez hradlá, ktoré by odstránili tento bug medzi obvodmi. Ale nie je to taká veľká závada a nechal som to tak. Mimo iné tlačítko reset funguje aj v tomto prípade, len si to potom treba ručne naklikať

Kľudne som mohol použiť dva čítače a dekodéry, aby som mal plnohodnotný dvojmiestny displej, namiesto klopného obvodu. Takto by som potom vedel počítať stopy až do 99, ale u pásky mi to prišlo zbytočné. Hej, stalo sa že som na pár kazetách dosiahol čísla 19, ale u bežnej hudby to nikdy nebolo viac.

Posledný problém ktorý ostáva poriešiť je napájanie toho celého zázraku zo zvukovým signálom s kazety, predsa pri testoch som použil signál z Technicsu 575 pripojený cez robený nízkovýkonový zosík.
Takže som také malé doštičky zosíku spravil ešte aj do mechaniky, preto je to ako celok plné rôznych dosák, pospájané pestrou zmeskou káblov.

Keďže výstup z pôvodného predzosíka mechaniky bol slabý a bál som sa ovplyvnenia signálu, zvolil som možno ešte horšie riešenie.
Ak si spomínate, predzosík postavený podľa zlého walkmana Levis mono, bol tvorený jedným tranzistorom a výkonovým čipom AN7112E, obvody ktoré som osadil dvojmo pre stereo efekt.
Keďže vstup komparátora vyžadoval silnejší signál než toto dokázalo poskytnúť, a nechcel som to pripájať na výstup súčasného, tak som použil znovu obvod AN7112E, ktorý bol pripojený akoby za pôvodný tranzistor čo by odbočka. Len na jednom (pravom) kanále som teda za tranzistor predzosíka pripojil druhý AN7112E, prvý bol pre zvuk a druhý pre počítadlo, neviem ako to medzi stupňami ovplyvnilo parametre, impedanciu, hrá to rovnako, ale objavil sa iný problém, ktorý som nevyriešil doteraz a popíšem ho na konci.
Za obvod s týmto čipom som ešte posadil dosku s čipom TDA2822M, čo je malý 8 pinový (DIP-8) čip bez potreby chladenia, koncový stupeň 2x1W pre lacné nízkovýkonné rádiokazeťáky, stereo. Už si nespomínam či som použil oba kanály a spojil ich nejako do jedného, alebo iné zapojenie, ale výstup som usmernil diódov typu 1N4148, alebo podobnou v tomto sklenenom dizajne a cez vypínač to šlo na vstup komparátora. Vypínač som vo finálnej verzii použil na prerušenie signálu zvuku do počítadla, z dôvodu aby pri niektorých typoch záznamov ako je hovorené slovo, monológy a pod nepôsobilo počítadlo príliš rušivo. Samozrejme som mohol urobiť aj kompletné odpojenie obvodu od prívodu elektriny, ale takto som si mohol sám voliť čísla bez ovplyvnenia zvukom. Vypínač nepoužívam často, ale je to dobrá pomôcka aj pri diagnostike a riešení problémov s obvodom, keď chcem oddeliť jedno od druhého.

Začal som navrhovanie dosák.
Dodatočný obvod s Ďalším AN7112E bol na maličkej doske vpredu na okraji pôvodného predzosíka, napájanie šlo rovno z konektora mechaniky, ale cez stabilizátor 7808, aby sa mu náhodou nedostalo nežiaduceho brunenia, ktoré by zmiatlo počítadlo.
Mierne väčšiu dosku s druhým stupňom TDA 2822M som dal do zadnej časti mechaniky, ale zase o dosku pôvodného predzosíka. Dosky som priskrutkoval navzájom o seba, dosku s TDA stranou spojov, k strane spojov dosky predzosíka. Medzi všetky tri dosky, som vložil na dva krát poskladaný hrubý papier (výkres), čo by izolácia, a medzi papier som vložil niekoľko krát poskladaný alobal (hliník), ktorý som uzemnil, čo by odrušenie medzi jednotlivými doskami, tienenie. Otázne je či toto riešenie bolo vhodné a či pomohlo.
Dosku počítadla som spravil pomerne veľkú a je v hornej ľavej časti mechaniky a je to veľký kus viditeľný aj spredu. Bola to moja prvá obojstranná doska v živote, ktorú som kreslil a leptal v chloride železitom. Celkovo som možno spravil 3-4 obojstranné dosky týmto spôsobom a je to neskutočná piplačka.
Pri tvorbe obyčajnej jednostrannej dosky je postup:
nakresliť - vypleptať - vyčistiť - navŕtať otvory pre súčiastky - zaspájkovať - nalakovať
u obojstrannej veľmi silno odporúčam postup zmeniť na:
označiť otvory pre súčiastky a prechody medzi stranami - navŕtať - až potom kresliť, leptať a zvyšok postupu.
ak to najprv nakreslíte a vyleptáte obe strany a až potom navŕtate otvory pre súčiastky je 90% šanca že zničíte cesty na druhej strane dosky prevŕtaním.
Ďalej k hlavnej doske, nakreslil som si niečo ako blokovú schému na papier, podľa skúšobného zapojenia na mojom testovacom prípravku a postupne som to prekreslil na ostrý návrh dosky spojov. Bolo to komplikované, ale podarilo sa zachovať pôvodnú funkčnosť. Celá doska bola napájaná cez jeden stabilizátor 7805, keďže TTL sú veľmi pažravé obvody čo sa energie týka, doska dostala na ľavý okraj pekný štýlový modrý chladič, ktorý sa len mierne zahrieva, je trochu väčší než klasický U pliešok hliníka pre tieto stabilizátory.
Doska je nalakovaná modrým kalafúnovým lakom. Na školskej praxi keď nás majster učil robiť lak z liehu a kalafóny, tak povedal, kto chce farebný, treba nechať v tom odmočiť jadro z nezmazateľnej fixy. Povedal že nebude tak kvalitný, ale bude fungovať. Ja som šialene vtedy chcel modrú, tak som to skúsil len raz a už nikdy viac. Poznal som čo myslel tou nekvalitou, lak síce fungoval a drží spoje doteraz, ale schol neskutočne dlho. Bol stále veľmi lepkavý, na miestach kde ho bolo trochu viac, bol lepkavý asi aj po niekoľkých mesiacoch a rokoch. A odtieň modrej tiež nič moc, ale aj tak som bol strašne rád.
Hlavná doska počítadla bola postavená 29.10.2002
Kompletné osadenie čipov na tejto doske:
4013 - 2x klopný obvod
7404 - 6x invertor, 2kusy použitého integráča
7486 - 4x hradlo XOR
74164 - 8bitový posuvný register, 3kusy použitého integráča
74190 - obojsmerný čítač BCD
74247 - dekodér BCD
7805 - stabilizátor 5v
78L08 - stablizátor 8v pre malú záťaž (alebo iná hodnota, už presne neviem, ale použil sa v zapojení obvodu komparátora)
LM339 - 4x komparátor

Dosky prídavných zosilňovačov:
7808 - stabilizátor 8v
AN7112E - 0,7W koncový stupeň mono
TDA2822M - 2x1W koncový stupeň stereo

A spomínate ešte na dosku s robeným žltým LED displejom s veľkou ledkou na indikáciu zapnutého predzosíka?
Ten som vtedy robil na dva pokusy kým bol použiteľný.
A tentokrát, kvôli pridaným funkciám mechaniky so spravil aj tretiu verziu. Použil som ledky z pôvodnej dostičky a snažil som sa ich do tvaru displeja zase dať trošku presnejšie a krajšie, ale fakt len trošku. Veľká oranžová LED sa tam tiež presunula.
Pridané boli do hornej časti tie tri mikrospínače na reset, a posuv čísla skladby nahor a nadol. A k tomu nechýbal pás okrúhlych LED čo by indikácia funkcií komparátora (prvá malá žltá) a 5kusov počítania času medzery s agresívnym červeným zakončením. Takže sa táto doštička mierne zväčšila. Na povrch dosky som nalepil tmavomodrú samolepiacu fóliu, a do rovnakej fólie som olepil po obvode aj pôvodné obdĺžnikové žlté LEDky, aby nepresvitali navzájom a vyzeralo to celé omnoho krajšie než pôvodná verzia.
Takže stará doska s mechanickými spínačmi pre segmenty displeja s nepodareným indikátorom typu pásky z tranzistorov, ktorý nefungoval, bola trvale odstránená, a myslím že bola zlikvidovaná. Namiesto nej bol ten digitálny obor s počítadlom a maličká doska s logikou pre indikáciu typu pásky.

Zistené problémy s rušením vo zvuku:
Keďže na stupne prídavných zosíkov som použil len pravý kanál (v drvivej mierne to postačuje na správnu funkciu detekcie skladieb a medzier), tak sa rušenie prejavuje len tam.
Jedná sa o praskanie v zvukovej ceste, ktoré preráža ako chrčanie vo zvuku v rytme hudby. Ale je počuteľné v pravom kanály len ak je hlasitosť na minime.
Závadu sa mi nepodarilo odstrániť, ale zistil som že to zmizne len ak preruším spojenie medzi zosilňovačom a vstupom komparátora. Ale pritom sú prídavné zosíky stále aktívne, ale nemajú záťaž. Takže sa to prejavuje len pod záťažou v spojení s týmto počítadlom. Neviem či sa jedná o elektromagnetické rušenie z prídavných zosíkov do toho zvukového, alebo rušenie z obvodu komparátora elektromagneticky, alebo priamou spätnou väzbou cez prenosové cesty.
Tienenie medzi doskami nemalo vplyv na tento problém, ani fyzické odmontovanie dosák od seba a vzdiaľovanie. Keďže je to prekryté pri bežnej hlasitosti samotným signálom a pri tichých pasážach zase nedochádza k tomuto rušeniu, tak je to naozaj "takmer" nepočuteľné.
Len raz som to mal celé nanovo rozmontované aby som zistil čo sa s tým dá robiť, ale na nič som neprišiel, nechce sa mi robiť nejakú radikálnu zásadnú zmenu, prekopávku celých obvodov.

Drobné problémy počas rokov prevádzky:
Nebudem počítať bežné káblové spoje a spínače, to je proste klasika. Ale drobná perla s päticami integráčov.
Jednak sa dajú kúpiť obyčajne a takzvané precízne pätice. Samozrejme som kupoval tie lacnejšie kvôli cene a oni sú robené z jemných pružných plieškov, občas môžu stratiť kontakt, ak ich osadíte už raz pájkovanými integráčmi.
Na školskej praxi sme mali nespočetné množstvá dosák z historických pc, celé karty a dosky tvorené len týmito jednoduchými TTL obvodmi rady 74xxx, skoro všetko od Tesly, občas Nemecké a Ruské, ja som to z radosti všetko vyberal, celkom schopne som sa naučil vyberať integráče z obojstranných dosák bez poškodenia, mal som veľkú úspešnosť a po praxi nízke % integráčov čo sa rozlomili od tepla či tlakom pri vyberaní. Dokonca som si trúfal aj na veľké puzdra procesorov ako 8080 či ako sa to značilo.
Vyberal som aj Teslácku radu MHB čo by obdoba rady CMOS 4000, ale tie všetky boli citlivé na statiku aj na dotyk, tak tie som všetky zahodil.
Teda šlo mi o to povedať, že takmer všetky TTL čipy som mal vybraté z dosák a väčšina bola Tesla, nôžky očistené, narovnané a osadené do pätíc, na mojich doskách. Ešte tých integráčov Tesla mám desiatky, možno cez sto v takom stave v zásobe.
A konkrétne modely TTL čo som nemal a potreboval do tejto hračky som proste dokúpil, už od nových výrobcov ako Motorola, Texas Instrument, ST, GS - asi GoldStar, čo práve mali v Elektronikovi na sklade. Všetko osadené do tej dosky.
Niektoré staré Teslácke čipy ale rokmi začali blbnúť, zistil som že nie preto že je TESLA šmejd a boli zle vyrobené, ale práve kvôli kontaktom v päticiach, pocínované tiež oxidujú, sú aj napriek snahe vyrovnať, stále krivé. Takto začal blbnúť invertor 7404 od Tesly, ktorý fungoval ako oscilátor. Displej začal proste blázniť a samovoľne prepínať čísla, keďže zdroj CLK hodín je kritický pre takéto obvody. Alebo sa to úplne zastavilo a ledky čo mali počítať 5sekundovú medzeru sa proste zastavili. Našiel som v zásobach nejaký starý nie Teslácky obvod, ktorý bol asi pôvodne tiež v pätici a teda nespájkovaný, ten som tam osadil namiesto tesly a funguje doteraz.
Jednalo sa o označenie SN7404, Portugal :)
Takže až na vymenované problémy, všetko funguje perfektne aj po tie roky a nesklamalo. To ani dnešné hotové výrobky dneska nezvládnu.
Posledný detail, spomínal som že som mechaniku napájal 9v zo zdroja, musel som túto hodnotu zvýšiť na 10v.
Dôvodom boli stabilizátory 7805, ktoré neposkytli dostatočné napätie na výstupe pri tak malom vstupe, malý rozdiel. A logika počítadla nefungovala dobre. Ale ttlká papajú celkom dosť, aj ručička ampérmetra zdroja si jemne poskakuje v rytme frekvencie signálu z oscilátoru 7404

Takže záverom, toto som písal 6hodín, bol to najkomplikovanejší text čo som kedy dal na fórum a zároveň najdlhší k tejto téme mechaniky. Ďalšie už budú len také dozvuky oproti tomuto.
Ak to niekto prečítal až sem, naozaj celé, veľmi pekne Ďakujem za trpezlivosť a pochopenie.
Ak to niekto zvládol až sem, prosím napíšte do príspevku pod to. Ak to niekto dokázal nejako pochopiť ako to celé funguje, tak to tiež napíšte
Samotná stavba, návrh tejto dosky až po funkčný stav mi dal naozaj zabrať aj v reále a nikdy som už nič zložitejšie nestaval, ani nemám v pláne. Do mechaniky sa rokmi ešte dostali nejaké drobné vylepšenia a opravy, ktoré postupne napíšem behom Ďalších dní, ale naozaj už toho nie je mnoho. Plánov na ďalšie somariny okolo mechaniky som mal niekoľko, ale nechcel som už ďalej pridávať "benzín do ohňa"
Rozhodne by šlo vďaka vstavaným optickým senzorom otáčok navrhnúť funkcie ako autostop na konci pásky, počítadlo času, ukazateľ rýchlosti pohybu pásky, pri pridaní druhého senzoru, ktorý na pôvodnej doske mechaniky chýba by šlo spraviť grafický ledkový indikátor dvoch kolečiek s rozdielnou rýchlosťou indikácie podľa skutočnej rýchlosti posuvu cievok, veľa pásky, pomaly, málo pásky, rýchlo. a pod.
Ale toto je zase hodne práce a hlavne na mechanike a okolo nej už došlo miesto na plošáky

A prvá prezentácia počítadla na mechanike pred kamarátom.
Pustil som kazetu a čakali sme kým skončí skladba a začne ďalšia: on povedal teraz choď od toho preč, čo najďalej aby som vedel že nepodvádzaš. :D
To bol veľmi prekvapený keď to naozaj fungovalo bez toho aby sa toho niekto dotkol

Ďalšia nočná fotka s detailmi: Kazeta Basf FEI Live 353.
Prílohy
IMAG0532.JPG
IMAG0532.JPG (106.83 KiB) 3580 zobrazení
IMAG0536.JPG
IMAG0536.JPG (75.29 KiB) 3580 zobrazení
IMAG0537.JPG
IMAG0537.JPG (88.56 KiB) 3580 zobrazení
IMAG0538.JPG
IMAG0538.JPG (87.58 KiB) 3580 zobrazení
IMAG0541.JPG
IMAG0541.JPG (74.56 KiB) 3580 zobrazení
IMAG0542.JPG
IMAG0542.JPG (87.75 KiB) 3580 zobrazení
IMAG0545.JPG
IMAG0545.JPG (62.67 KiB) 3580 zobrazení
Stano
vintagehifi.sk inventár
Príspevky: 1328
Dátum registrácie: Streda, 8. Júla 2020, 22:10

Re: EZ - moja rituálna mechanika na kazety by Panasonic

Príspevok od používateľa Stano »

No prečítal som to celé, len tomu nerozumiem :D
Nstar
vintagehifi.sk inventár
Príspevky: 3622
Dátum registrácie: Piatok, 19. Októbra 2018, 21:15

Re: EZ - moja rituálna mechanika na kazety by Panasonic

Príspevok od používateľa Nstar »

samozrejme, že som to celé prečítal aj skoro dvakrát. Venovať sa toľko písaniu to je už voľačo. To by som nedal nikdy dohromady. Ani ten čip.
Dokáže to započítať aj skladbu, ktorá začne povedzme po 30s ? Perfektná frajerina, to by som nikdy nevymyslel.
Používateľov profilový obrázok
EZ647
čestný člen - zakladateľ
Príspevky: 10171
Dátum registrácie: Streda, 12. Septembra 2018, 11:26
Kontaktovať používateľa:

Re: EZ - moja rituálna mechanika na kazety by Panasonic

Príspevok od používateľa EZ647 »

Nstar: už keď je rozsvietená, posledná extra červená ledka, tak už nezáleží kedy príde nový signál, teda nová skladba, vždy sa to počíta, no musím pohľadať jeden materiál k tomu a poslať ti

Stano: v podstate je to jednoduché, len tie slová to komplikujú, mne vyjadrovanie sa nikdy moc nešlo
Používateľov profilový obrázok
EZ647
čestný člen - zakladateľ
Príspevky: 10171
Dátum registrácie: Streda, 12. Septembra 2018, 11:26
Kontaktovať používateľa:

Re: EZ - moja rituálna mechanika na kazety by Panasonic

Príspevok od používateľa EZ647 »

Ôsma časť - odstávka, problém, prídavné osvetlenie, žiarovky a LED:

Už nebol dôvod aby ma to ďalej bavilo:
Od stavby mechaniky, vylepšení indikácie typu kazety, aj automatického počítadla prešlo mnoho rokov. Ja som tú mechaniku používal od školy po večeroch takmer každý deň, ale keď som skončil školu, mal som obdobia, keď som sa tomu takmer vôbec nevenoval. Jednak ak som dostal svoj prvý pc, tak po večeroch a nociach ma zaujímali iné veci, na kazety som skoro nepomyslel, aj fakt že prechodné obdobie medzi školou a prácou bolo v znamení konca predaja audiokaziet v predajniach, čo to sa ešte dalo kúpiť v obchodoch, ale výber bol minimálny.
Mechanika možno rok bola odložená v skrini, bez záujmu, všetky kazety na nej boli už raz prehraté, čo som mal doma.
Raz mi môj známy doniesol nejakú kazetu s monológmi, ktorú chcel digitalizovať. Tak okrem toho v rámci môjho rituálu, som si spomenul na mechaniku, že tá kazeta ňou musí potom prejsť. A zistil som že hneď po spustení kazety páska ujde z kladky mimo a je trvale deformovaná, dokonca aj na zavádzacej páske. Nechápal som, veď s mechanikou som nič nerobil, len proste nebola použitá asi rok, čo sa jej asi mohlo stať?

Všetky zlé kladky:
Tak jasné napadlo ma že je kladka "opotrebovaná" tak som našiel zásoby, z tých mechaník som mal možno cez 10 nových nepoužitých kladiek. Tak som niektoré našiel a aké bolo moje veľké prekvapenie keď ani jedna z nich nefungovala a všetky ničili pásku :D
Dobre toto je sprisahanie, temné sily, zákony fyziky prestali fungovať! Proste sa zrazu všetko pokazí aj keď je to nepoužité, ako nové. Dosť som experimentoval, otáčal kladku, obrusoval osku aby bola mierne dokriva, a naozaj vedenie pásky sa menilo, a občas som dosiahol dobrý chod, ale pri použití inej kazety to zase ťahalo do druhej strany, alebo do tej prvej, proste šialené. Takto sa nedalo fungovať. Riešil som problémy magnetofónov s jedným technikom, hovorím, po roku odstávky magnetofónu vo veži (nechcel som rozvádzať o čo sa presne jedná) došlo k tákemuto stavu a aj keď mám mnoho náhradných nepoužitých kladiek, tak je to vždy problém. Vravel že sa môže jednať aj o pokrivenie hriadeľa, poškodenie zotrvačníka, alebo podobný problém v tejto časti, prípade sklon kazety, mechanické uchytenie a pod.
Vtedy som to celé rozoberal, a nevšimol som si nič zvláštne.
Už ani neviem ako som sa dopracoval k tej informácii že guma starne a tvrdne a že všetky kladky rokmi umreli spolu.
Ale nemohol som tomu celkom uveriť, nebola mi jasná jedná vec, môj Technics 575, je len o rok mladší od tej mechaniky, teda podľa dátumu získania, ale ten funguje bezchybne. Nechal som to tak, mechanika stála v skrini ďalej kým riešenie problému poriadne nedozreje,
Časom som si zakúpil z aukra môj prvý použitý deck, Technics RSTR979, ten mal zhodné kladky s tými v Technics 575 aj tým v mechanike, a tiež fungoval, už som začínal byť celkom nasraný. Veď ten krám je starší, než tá mechanika !
Časom mi to nedalo pokoja. Vybral som z Technics 979 jednu kladku a osadil do tej mojej mechaniky, samotná kladka - gumený valec s oskou sú zhodné, len plastový držiak sa mierne odlišoval. Bolo nutné teda vybrať samotnú kladku z držiaka.
Nedočkavý som to vymenil, náhodne vybral nejakú kazetu a pustil. K môjmu veľkému prekvapeniu, fungovalo to poriadne. Žiadne vychýlenie pásky z dráhy. Hmm Čo teraz? Na Avelmaku som našiel kladky pre Technicsy, originál Made in Japan. Objednal som 4kusy. Keď prišli, vyzerali celkom slušne, s kvapkou niečoho na oske v držiaku kladky, asi proti starnutiu plastovej osky? Asi to tak naozaj bolo, tie moje staré sa začali doslova rozpadať, guma sa drolila na prach a plastové biele stredy sa rozpadávali! ešte som niečo také nevidel, prečo?
Osadil som teda jednu novú kladku do mechaniky, vypožičanú z Technics 979 som vrátil späť. A mechanika s touto kladkou funguje výborne doteraz. V posledných rokoch som si ale všimol že tie v Technicsoch, vo všetkých troch začínajú chytať biely povlak a vyzerajú byť akési tuhšie. Tie zakúpené, ešte nie, ale oni z Avelmaku za krátko zmizli, a už sa nikde nedajú zohnať.
Nákup kladiek z 10/2012:
IMAG0096.JPG
IMAG0096.JPG (106.04 KiB) 3526 zobrazení
IMAG0097.JPG
IMAG0097.JPG (120.93 KiB) 3526 zobrazení
*
Po škole počas mojej prvej práce, som stále nejak viac nachádzal na internete obrázky kaziet, ktoré som nikdy predtým nevidel, aj rôzne nové značky, high end modely, a metalky o ktorých sa mi nikdy ani nesnívalo. Akosi som tomu prepadol, a behom roku 2006-2007 som sa snažil obehať všetky elektrá kde ešte mali kazety, aby som zohnal čo najviac metaliek. Bolo už ale neskoro, maximálne chromky aj to z posledných nie kvalitných sérií, už nám dobre známych TDK SA z Thajska, Maxell XLII v ohnivom obale, a Sony UX-S v svetlo zelenej fólii Made in Mexico, alebo CDIT II fialové Mexico.
No keď som sa postupne dostal k nakupovaniu cez internet, z aukra, znova sa táto záľuba u mňa rozmohla, akurát že nie za ceny ktoré som si pamätal.
No ale mal som mechaniku ďalej čím kŕmiť a obnovil som dlhodobo moje nočné počúvania. Takže počas tých rokov s kladkou z Technicsu 979 a v 10/2012 s novou z avelmaku.

Prídavné žiarovky a LED:
Pri tej príležitosti novej kladky som sa rozhodol trochu upgradovať. Jeden kamarát robil chvíľu vo firme zaoberajúcej sa prestavbou autobusov. Doniesol mi krátke kúsky medených lakovaných drôtov s pripojenými malými žiarovkami 12v, ktoré sa používali na osvetlenie interiéru a chodbičky v buse. Tak som sa rozhodol toho využiť, a jeden dlhší zväzok som ako Vianočnú reťaz pripevnil na zadnej strane mechaniky z jednej strany na druhú rôzne pomedzi a ponad dosky a cez spínač pripojil na napájací konektor, kde už bola veľká bunča napájkovanej kábeláže.
Menší zväzok, kde žiarovky vyzerali malinko inak, nevedel som prečo, som použil na prednú stranu, natiahnuté po spodku, tesne pod kazetami, ktoré by presvetlili kazetu cez hrany, veľmi účinné hlavne pre priehľadné kazety, ktorých je v zbierke naozaj veľa.
Pripojil som to na spoločný spínač s tou zadnou časťou "reťaze" pomeral spoje, či nie sú skraty a pod. a šiel vyskúšať. Na moje veľké prekvapenie tie vzadu svietili dobre, ale tie vpredu pod kazetami svietili veľmi slabo. Okrem toho ručička ampérmetra poskočila pomerne vysoko, myslel som že skrat, ale nie, veď svietia. Premeral som to a nenašiel som závadu. Potom mi to došlo, tie druhé žiarovky čo vyzerajú mierne inak budú na 24v, a naozaj to tak bolo. Čo teraz? dal som si s tým prácu, mám ten predok žiaroviek vytrhať von?
Nie vyviedol som to na samostatný plusový vodič s jednoduchým konektorom. A napájam zvlášť, svieti to dobre.
Ale je trochu komplikovanejšie pripojenie napájania mechaniky ako celku, kvôli vodiču navyše, aj keď to mám takto doteraz. Nepoužívam to na bežnú prevádzku, ale len na fotenie kaziet, ktoré som tu už ukazoval a dám ďalšie príklady.
Okrem toho vysoká spotreba je záležitosť žiaroviek, teda pri tom aký dlhý je autobus na zájazdy a ten zväzok žiaroviek je po celej chodbičke, nechcem vidieť tú spotrebu. Viem že sú tam batérie veľké a silné, ale príde mi to trochu ako plytvanie. No dneska to už nahradili ledky, ale aj tak...
Takže niekoľko dní po tejto montáži som počúval kazety a fotil v kombinácii prídavných žiaroviek a zelených LED ktoré som osadil na začiatku stavby, na podsvietenie kazety, pred rokmi.
Svetlo bez osadenia kazetou:
IMAG0025.JPG
IMAG0025.JPG (76.27 KiB) 3526 zobrazení
*
origoška:
IMAG0029.JPG
IMAG0029.JPG (64.7 KiB) 3526 zobrazení
*
Prišlo mi to síce dobré ale stále temné, tak som vymyslel. Už nejakú chvíľu boli v Elektronikovi v predaji 5mm číre LED s dvoma nožičkami, ale RGB, prezývané chameleónie LEDky.
Fungovalo to tak, že po pripojení napájania sa v začali rozsvecovať jednotlivé farby a potom všetky ich kombinácie a potom sa to celé opakovalo. V LEDke bol malý čip, ktorý to všetko umožňoval, teda za tú dobu výroba somarín pokročila že :) Samozrejme ak si zakúpite viacero takých LED jedného typu a výrobcu, tak spustené súčasne sa navzájom rozsynchronizuje ten čas prechodov, pretože každá bude prepínať farby trochu odlišne. V prípade iných výrobcov, tá rýchlosť prelínania môže byť ešte výraznejšie odlišná.
Ale použil som len jednu do ľavého horného rohu kazety, a pridal na samostatný spínač. Pri fotení to dosť pomohlo.
kazeta TDK MA-R 90:
IMAG0122.JPG
IMAG0122.JPG (96.74 KiB) 3526 zobrazení
*
kazeta TDK MA-XG 60 1986:
IMAG0098.JPG
IMAG0098.JPG (99.41 KiB) 3526 zobrazení
*
kazeta Sony FX 90:
IMAG0153.JPG
IMAG0153.JPG (97.04 KiB) 3526 zobrazení
*
takto som to používal asi necelý rok, ale povedal som si ešte ten pravý roh kazety je stále temný. Spomenul som si že mám v zbierke raritu, ružové LEDky :D
Keďže som zbieral kedysi aj LED diódy, tak ma existencia novej farby zaujala, aj keď sa jednalo o ružovú. Zadovážil som si teda u kamaráta poslanie, pretože v tej dobe ich mali aktuálne len v Prahe a ako väčšina eshopov, sa so Slovenskými zákazníkmi ani nebavili.
Mal som viacero kusov, jednalo sa o 5mm číre, ale s nízkym profilom.
IMAG0150.JPG
IMAG0150.JPG (57.56 KiB) 3526 zobrazení
IMAG0149.JPG
IMAG0149.JPG (48.73 KiB) 3526 zobrazení
*
bolo to v 09/2013, keď som sa rozhodol pre pridanie tejto zatiaľ poslednej ledky v mechanike, prispájkoval som ju teda na druhú stranu a hľa! vynašiel som ružové podsvietenie kazety! teda nie je sa čím chváliť :D
IMAG0151.JPG
IMAG0151.JPG (112.3 KiB) 3526 zobrazení
*
ale pre fotenie kaziet to bolo výborné, na fotke TDK Optima 4:
IMAG0197.JPG
IMAG0197.JPG (81.47 KiB) 3526 zobrazení
*
Všetky ledky som prispájkoval o kov mechaniky, dobrá pevnosť, spoločný rozvod, ale stále plusový, kto čítal všetky texty, vie že je tomu tak.
Posledná a záverečná časť bude o prerábke rozvodu napájania.

Bonusové foto, TDK SA DelSol:
Prílohy
IMAG0753.JPG
IMAG0753.JPG (94.59 KiB) 3526 zobrazení
IMAG0757.JPG
IMAG0757.JPG (76.89 KiB) 3526 zobrazení
IMAG0761.JPG
IMAG0761.JPG (86.19 KiB) 3526 zobrazení
Nstar
vintagehifi.sk inventár
Príspevky: 3622
Dátum registrácie: Piatok, 19. Októbra 2018, 21:15

Re: EZ - moja rituálna mechanika na kazety by Panasonic

Príspevok od používateľa Nstar »

zase perfektné počteníčko
tento stroj ta teda vrátil ku kazetam? Tie kladky by som prijal aj ja teraz zo štyri. V akom stave to má hlavy po tolkých hodinách, viem že bola reč o nejakej drážke a to už by tu mal byť kanál nie?
Používateľov profilový obrázok
EZ647
čestný člen - zakladateľ
Príspevky: 10171
Dátum registrácie: Streda, 12. Septembra 2018, 11:26
Kontaktovať používateľa:

Re: EZ - moja rituálna mechanika na kazety by Panasonic

Príspevok od používateľa EZ647 »

Nstar: nie tak mechanika, ale to že som občumoval na nete, na poľskom aukru v tej dobe, aké rôzne kazety existujú a sralo ma že ma to minulo, že kazety u nás oproti tomu boli chudobné a nudné, niektoré.
Prišlo mi to akoby ma niekto okradol o túto záľubu, takže dosť rýchlo som po nich začal zase túžiť.
V tej dobe som zbieral prázdne CD a DVD, pretože vtedy toho bolo všade dostatok, hodne moc ma to bavilo, ale nikdy nie tak ako kazety.
Tá mechanika ale toto hobby a moju túžbu nahrávať dosť silne udržiava.

Hej hlava je asi zhodná s tým čo je v Technics 575 a 979, drážka tam je, samozrejme sa občas nájde páska kde nechce doliehať riadne ľavý kanál, ale obrus hlavy je kritický hlavne pri zázname, tam sa výpadky, a oslabenie výšok na ľavej strane prejavia veľmi skoro, ale pri prehrávaní to nie je tak horúce.
Viem to z praxe, na Technics 575 v pravej mechanike, kde som púšťal väčšinu kaziet, je obrus veľký, nahrávky na horšie kazety sú výškovo zlé, ale na ľavej mechanike nahráva ako nový. Ale pri prehrávaní, obe mechaniky majú riadne výšky.

Inak do budúcna, ale to nebude možné, by som chcel niečo nahé aj pre VHS :D
Ale kľudne by mi stačil priehľadný dekel na nejaké spoľahlivé video :D
Nstar
vintagehifi.sk inventár
Príspevky: 3622
Dátum registrácie: Piatok, 19. Októbra 2018, 21:15

Re: EZ - moja rituálna mechanika na kazety by Panasonic

Príspevok od používateľa Nstar »

ved ty tam možes prípadne prehodit play hlavu, VHS spolahlive :lol:
Napísať odpoveď

Návrat na "Decky, kotúčáky, gramofóny, CD a iné prehrávače"