Máš niečo, hocičo. Repro, zosik, sluchatka ...
Si spokojný, páči sa ti to, Si šťastný.
Čo na tom že keď to porovnáš s niečím namakaným,zhasne to ako svieca. Ukážu sa nedokonalosti, slabé stránky ...
Ludské zmysly si zvyknú po nejakom čase temer na všetko. A uspokoja sa. Pokiaľ nezačneš porovnávať .
Tím, že si zvykne, nastaví se mu v hlavě určité korekce, kterými potom hodnotí dál.
Pokud si vzpomínáte na AM vysílání , kde je zvukový rozsah omezen na 4-5 kHz - a vyšší harmonické si člověk ze zkušenosti doplnil v hlavě.
S tématem souvisí i existence ( nebonaopak) líbivého zkreslení. IMHO je.
presne, sluch si zvykne, prekalibruje sa - ide cez svoje korekcie. Preto je dobré vnímať nereprodukované zvuky reálneho sveta a aspon fragmenty v muzike porovnať s tými.
Samozrejme že okolo seba v reále nemáme možnosť počuť väčšinu zvukov, ktoré sa vyskytujú v nahratej hudbe. Ale predsa aspoň niečo - hlasy, rôzne údery na drevo, paličky, kov, brnkania - a hlavne v 70 a 80 rokoch keď sa ešte nepoužívali sample, používali sa rôzne zvuky skutočných nástrojov a aj vecí zo života. Treba hľadať.
No a samozrejme, výhodu majú hudobníci, ktorí sa stretajú so zvukom nástrojov ako je klavír, gitara, flauta, hoboj, lesný roh, harfa ...
