Po troch týždňoch od Vianoc a prvýkrát v novom roku 2022, je to teda asi už necelých 22rokov fungovania tejto mechaniky v rámci môjho nočného počúvania kaziet.
Tohotýždňová päťka je o niečo poslabšia, nie je žiadny favorit ktorý by uspokojil uši na jedničku, napriek tomu snaha bola.
1. kategória novonahratých kaziet, z letnej várky
That´s VX 90min 1990 Made in Japan/Singapore by General Magnetics
Po minulom počúvaní That´s RX-A som sa celkom tešil na tieto pseudochromky, no a vzhľadovo čo do presvetlenia splnili očakávania, no a tam asi končíme.
Zvukovo som bol pomerne nespokojný, zvuk nestály akoby páska nechcela držať stopu alebo azimut, výšky boli na mňa slabé a neskutočne rozpité, stredy agresívne prevažovali, výkonovo to bolo obstojné, ale inak nie, zvukový zážitok bol akosi mimo, celkom sklamanie, teda druhá strana tejto kazety sa zdala o chlp lepšia, ale stále vybrané skladby zneli nepekne a skreslene. Ja tak často nekritizujem nové nahrávky, lebo na mechanike vynikne každý detail, hlavne na výškach a stabilita kolmosti a všetkého je tu univerzálna. Na strane B sa naozaj aspoň v tomto ohľade stability páska správala dobre. Mám za to že tieto pásky novodobej produkcie That´s typu II FeCo, ktoré zrejme vyrába už GMS, nie sú až tak super akoby sa mohlo zdať a prechádzal som si znovu svoje testy nahrávok na Sony z leta, čo som tam popisoval a naozaj to tomu aj zodpovedá.
Ďalším problémom, že môjmu Sony decku tieto FeCo That´s typ II veľmi nechutia, tam by sa naozaj hodil lepšie Akai so svojou elektronikou, len mechanicky to vtedy nebolo možné.
Spomínam na Nstarovu chválu Quantegy 472/OEM That´s FeCo v Suono dizajne kazety ako ju veľmi chválil, ja myslím že That´s robil niekoľko modelov FeCo typu II, viac by som veril tej staršej VX v starom trojuholníkovom delta okne z roku 1987 než týmto priehľadným, napriek tomu s RX-A som bol dosť spokojný výškovo a metalky na Sony hrali ešte lepšie.
Taktiež si spomínam aj na nahrávky Basf CR-II Studio 353, čo je presný prípad toho čo mal Nstar ako Quantegy, zhodné do posledného detailu (až na dizajn potlače samozrejme), takže vtedy som zistil že tá páska má naozaj veľký potenciál na Akai, ale na Sony to bolo horšie, nahrávka v kvalite len aby sa nepovedalo, tak presne to cítim teraz s touto priehľadnou VX.
*
2. kategória použitých kaziet, originálka
František Nedvěd - Druhé podání /1999/
Dostal som pred rokmi zase nejaké kazety v pochybnom stave (nemyslím teraz na tú plnú tašku odpadkov), ktoré boli vo veľmi opotrebovanom stave, toto je jedna z nich, mám ich asi 8ks cca, ktoré som dostal od jedného známeho, k tejto konkrétne nemám booklet, kazeta je mimoriadne ošúchaná a špinavá, z týchto ôsmich kusov som nehral ani jednu celú na veľkom decku, takže totálna premiéra na mechanike.
Po vzhľadovej stránke ako každá iná originálka s tmavou fóliou v mechanike, text vidieť dobre.
Po technickej stránke ľahká kazeta, ako Made in China s okienkami Tatranských striešok zastávok MHD, pás možno Basf? pomerne svetlý hnedý, ale vysoko pigmentovaný, je zázrak že to hrá a neškrípe. Cievky duté, žiadna výstuha.
Zvukovo povedzme že snaha bola, ale že kazeta, teda páska má najlepšie roky za sebou, mimoriadne obohratá, čo je dosť počuť na nestálosti kanálov, hlavne v niektorých úsekoch.
Čo do hudby pohodová, ale nikdy som ich nevyhľadával.
*
3. kategória druhého počúvania cez Kossy Porty, vyšlo na jednu z Poľských origináliek od tety
Haddaway - What is Love /1992/
Čo do Poľských origináliek mám vždy najviac kritiky ohľadne kvality nahrávky a mizernej kvality pásky, ktorá hraničí s použiteľnosťou, väčšinou sa jedná o pásky, ktoré škrípu, alebo zašpinia hlavu tak že o výšky prídete do niekoľkých minút od spustenia, a do konca strany niekedy aj o väčšinu zvukového spektra.
Tejto kazete musím vyjadriť veľkú česť po technickej stránke, ani náznak, ani zrnko zašpinenia hlavy či kladky, ani pigmentácia pásu, v podstate slušný stav akoby ste hrali nejakú z osvedčených ferro kaziet, takže páni pri svojich náhodných nákupoch prázdnych kaziet na pirátenie občas natrafili aj na slušný materiál.
Po vzhľadovej stránke tie žlté, či iné farby bez tmavých fólii sa mi vždy pomerne páčili, aj dobre sa to sledovalo pri počúvaní, len cievky boli mierne krivšie, ale nie kriticky.
Po zvukovej stránke, nahrávka ako rýchlo kópia na jazvečíku s telefónnym zvukom tak do 8kHz? No tak som im krivdil, podľa spektrogramu ťahajú špičky až na 12kHz, zvyšok je šum. Ako na konci nechávali viac minút prázdneho pásu, bolo postupne počuť ako sa vypínajú jednotlivé vrstvy, teda presne skončenie zdrojovej pásky pri kopírovaní, skončenie vlastného záznamu na nekvalitnom zariadení.
No a inak celkom fajn album, pre mňa ideálna hudba, je to dneska už legendárne
Páska je krátka, myslím že pod 20min na stranu.
*
4. kategória novonahratých kaziet, z letnej várky
That´s VX-A (VaneXa) 90min 1992 Made in Japan/Singapore by General Magnetics
Na túto kazetu som sa až tak netešil po skúsenosti z predošlej VX, jednalo sa o novšiu verziu, takže presvetlenie bolo vyhovujúce, sledovanie dobré.
Po zvukovej stránke to bolo o dosť lepšie než na predošlej verzii, neboli problémy s vedením pásky, čistota zvuku bola už dosť slušná, aj keď na typ II sa to nedalo porovnať s Maxellmi, alebo Sony typu II čo som uplynulé mesiace počúval, niektoré skladby sadli dobre a bol som spokojný, niektoré boli zase skreslené a presykávali na výškach a sykavkách vokálov. Zase sa mi potvrdzuje, tento typ FeCO pásu od That´su sa proste pre tento Sony deck nehodí na nahrávky, ale ako som prešiel testy z leta, tak naozaj bola táto kazeta o niečo v lepšej kondícii.
Tak ako sme sa občas bavili pri rôznych testoch, témach o tom že výkon sa udáva hlavne pre nízke frekvencie, pretože vysoké frekvencie presýtia obvody, hlavy aj pásku a dochádza k skresleniu, na základe faktu že v hudbe celé spektrum nie je obsiahnuté na vysokých úrovniach, tak niektoré skladby a hlavne zvukový mastering je veľmi nevhodne presýtený na výškach, čo je už v konflikte s uvedenými teóriami a práve citlivá páska v decku ktorý sa k nej nehodí to nechá veľmi pocítiť.
*
5. kategória použitých kaziet, originálka Opusu z roku 1975
Musica Nocturna /1974/
Obal uvádza 1974, na kazete je 1975, takže
Jedná sa naozaj o veľmi starú Opusku, ktorej dizajnu neviem priradiť pôvod ani u Emgetonu, ani nikde inde, okrem toho že využíva pôvodný základný Philips vzor, tak tie drevené textúry nepoznám.
Kazeta čo do presvetlenia je to najhoršie čo môžem na mechanike používať, čierna kazeta, čierne cievky, malé okienko so špinavou fóliou, s prídavnými LED aspoň cca ide určiť koniec pásky inak nič.
Po technickej stránke by tam mohla byť kľudne Basf, ale páska neskutočne špinavá, plesnivá, biele fľaky na cievke sa točili spolu s páskou, napriek tomu kladka opticky len mierne hnedá na okrajoch, hlava bez známok znečistenia, samozrejme po hraní prešla dráha IPO liehovou očistou, no niektoré Poľské kazety boli niekoľko násobne horšie s výnimkou tej poslednej samozrejme.
Po zvukovej stránke, Mozartova vážna hudba, cvrlikačky a tak, na oddych je to pomerne ukľudňujúce, len ma fascinovalo že napriek očividne zlému stavu kazety to zahralo lepšie než mnoho iných origináliek, u tejto hudby neboli žiadne cinkátka na základe ktorých by som skritizoval výškový prepad a držalo sa to hlavne okolo stredov, ktoré boli v poriadku a poruchy a výpadky zvuku kvôli stave pásu boli menej výrazné než na nejakej Poľskej pirátskej kazete, takže v celkom som prekvapený, hlavne aj kvôli veku.
Kazeta je tiež z tých ôsmych darovaných, ešte ostáva 6 kusov do ďalších počúvaní.
*
Záverom:
Tak možno sa jednalo o poslabší týždeň čo do zvuku, That´s VX boli sklamaním, Poľská kazeta prekvapením že nešpinila a Opuska o dekádu staršia než ja, prekvapila napriek svojmu stavu.
Prvé miesto nezískava asi žiadna kazeta, ale druhé bude to novšia That´s VaneXa a hneď za ňou staršia VX 1990. Majú body aspoň za dizajn a presvetlenie.
Potom asi ta vážna hudba z Opusky, Nedvěd a nakoniec Haddaway Poland, keby nebola tak mizerne nahratá, tak by som ju radil vyššie.
O tri týždne zase, vyzerá to na nejaké Fuji typ II z posledných nahrávok a k tomu zase nejaké pochybné originálky aj Poľské